Avšak ani tri roky nemusí byť dostatočne dlhý čas na zlepšenie, aj keď by sme si to mohli niekedy mýlne mylieť. Aspoň nie v Auto Alles. Ale poďme po poriadku.
V jeden krásny októbrový deň vstupujeme na terasu spomínanej reštaurácie. Počasie je aj napriek pokročilej jeseni nádherné, v pohode sa dá sa sedieť na terase aj v tričku s krátkym rukávom. Rozhodneme sa preto pre túto alternatívu a usadíme sa. Po piatich minútach príde časník, ktorý po tom ako skasíruje peniaze od susedného stola medzi rečou prehodí, že oni na terase jedlo neservírujú. Po troch sekundách vyplnených našimi nechápavými pohľadmi striedavo na čašníka a na obedujúcich ľudí, mu oznámime, že chceme len kávu.
Za ďaľších päť minút je káva pred nami, celkom obstojné presso s mliekom, nesťažujem sa. Ale potom sa začali diať veci. Ako tak sedíme, pozorujeme, že začína prichádzať stále viac a viac ľudí a miesta na terase sa pomaly zapĺňajú. Fakt je vonku pekne. Akonáhle ich však uvidí čašník, oznámi im, že oni na terasu jedlo nenosia. Odpočúvať sa nepatrí, ale iste pochopíte, že nás záhada neobslužnej terasy začala zaujímať. Aj napriek tomu, že sme nepočuli dôvod, podarilo sa nám zachytiť korunnú hlášku toho dňa. Keď nejaká protestujúca skupinka ľudí nástojila, že keď je terasa otvorená, oni budú obedovať na terase - čašník im ohlásil (a s úplne vážnou tvárou), že síce dobre, ale že si budú musieť jedlo doniesť zvnútra sami.
To sme už pochopiteľne bez ostychu sledovali čo sa bude diať. Po 20 minútach, keď mala dotyčná skupinka jedlo hotové, čašník sa vyklonil z vnútra a zakričal na nich, že jedlo je hotové a že si ho majú ísť zobrať. A skutočne, pár ľudí od stola vstalo a začalo pendlovať medzi kuchyňou a terasou, až kým si nevyniesli von všetky taniere. Za ďaľších pár minút si párik pri vedľašom stole objednal minerálku a kávu, ale žiaľ nemali už toľko šťastia ako my. Z lietačiek sa ozvala hlasná výzva, že káva je hotová a môžu si ju ísť zobrať. A tak sa aj stalo. Škoda, že nám už išiel autobus, som presvedčený, že dotyčný čašník mal podobných trikov v rukáve ešte dosť.
Podstatné je, že v motoreste Auto Alles už neutratím ani korunu. Možno, keď prídem za ďaľšie tri roky, tak by mi čašník oznámil, že suroviny sú nachystané v kuchyni a že si môžem ísť navariť. To aby ma prešli kacírske myšlienky, že je v záujme čašníka alebo nebodaj majiteľa reštaurácie, aby sa v nej zákazníci cítili príjemne. Pravidlá je treba dodržiavať, nech sa vynačujú akýmkoľvek stupňom imbecility.
Pochopiteľne, ešte viac sa čudujem ľudom, ktorí nechali takto so sebou mávať a neodišli jednoducho preč - najlepšie potom ako si už objednali. Dúfam, že v aspoň v budúcnosti sa tomuto miestu na hony vyhnú a utratia ich peniaze u niekoho, kto si to zaslúži.
