Ukážka GPS prijímača (Legend Cx od firmy Garmin, ktorý obsahuje aj užívateľský mód pre geocaching).. Začiatok tohto športu sa datuje do mája roku 2000. 2 mája prezidentBill Clinton podpísal zákon , ktorý zrušil takzvanú " selektívnu dostupnosť". Selektívna dostupnosť bolaumelá chyba na všetkých civilných GPS prijímačoch, aby nemohli byťpoužité na navádzanie bômb a podobné nepríjemnosti. Hneď na druhý deňameričan David Ulmer nahádzal pár kníh, videí a cédečiek do vodotesnejnádoby a schoval ju niekde v lese v Oregone. Potom si poznačil GPSkoordináty miesta a zverejnil ich na Usenet-e. V pribehu niekoľkých dnísa začala na svete geocacherská horúčka, ktorá veľmi úspešne pokračujedodnes. Geocaching (čítaj džeokešing) má na svete takmer 400000fanúšikov ktorí počas svojich voľných chvíľ hľadajú niektorú z desiatoktisíc schovaných kešiek. Podstata geocachingu je teda veľmi jednoduchá: na webstránke www.geocaching.com, prípadne jej slovenskej variante si nájdete kešku, zadáte (uploadnete) jej koordináty (napríklad N38°53.386, W077°00.591) do GPSka, zoberiete auto, bicykel alebo len turistické topánky a idete hľadať. Potom ako kešku úspešne lokalizujete, podpíšte zápisník (log) a je vybavené. Po príchode domov, treba ešte na spomínaných stránkach nahlásiť (zalogovať), že ste kešku úspešne našli a začať plánovať ďaľší výlet. Podrobný popis je tu aj tu. Ako taká "keška" vyzerá? Záleží od jej typu: virtuálna, tradičná, Earth, mysterka, multicache, atď. Kompletný zoznam v angličtine je tu. Najčastejším typom sú práve tradičné kešky - vodotesné nádoby rôznej veľkosti, pozastrkávané v bútľavých stromoch, medzi koreňmi stromov, pod kameňmi a podobne. Ich veľkosť sa pohybuje od miniatúrnych mikro (alebo nano) kešiek až po plechové krabice od munície pre guľomety.
Takéto miniatúrne nanokešky sa dajú umne schovať na takmer akomkoľvek objekte na verejnom priestranstve, najmä ak sú magnetické. Používajú sa hlavne v mestách, kde sa zručnosť geocachera prejaví ich odhalením a podpísaním logu bez toho aby to okoloidúci spozorovali.
Na druhej strane, takúto škatuľu od guľometnej munície je ľahko nájsť (respektíve ťažko schovať) a preto sú obyčajne schované na miestach, kde sa pochybuje len veľmi málo ľudí. Zvyčajne bývajú napchané drobnosťami, ktoré môžete vymienať.Mysterky (mystery caches) sú v prevažnej väčšine náročnejšie, pretožesi treba pred svalmi najprv precvičiť mozog. Na rozlúsknutie výslednýchsúradníc je obyčajne treba vyriešiť hlavolam, hádanku, šifru aleboniečo podobné a až potom sa vybrať hľadať do terénu. Virtuálne kešky sú obyčajne tam, kde sa z rôznychdôvodov nedajú umiestniť tradičné kešky. Na ich nájdenie (zalogovanie)je obyčajne treba odpovedať na niekoľko otázok, prípadne priložiť fotku geocachera s jeho GPSkom ako dôkaz.
Fotka ako dôkaz. V pozadí sú "kamenné típí" v Petrified Forrest National Park (Arizona), v popredí moja maličkosť s GPSkom.Geocaching však nie je len o hľadaní a logovaní. Zábavnou zložkou geocachingu je aj výmena predmetov (drobnosti, hračky, atď.) pri náleze kešky. Platí jediné pravidlo, ak niečo zoberiete, musíte do kešky niečo vložiť. Quid pro quo , niečo za niečo. Toto pravidlo existuje, aby v keškách stále bolo niečo na výmenu aj pre ostatných geocacherov. Ešte zábavnejšími objektami sú takzvané " travel bugs" (doslovne (a preto hlúpo preložené ako cestujúce chrobáky ) a " geocoins" (geomince). Tieto predmety sú sledovateľné, pretože každý z nich má svoje unikátne identifikačné číslo.
Identifikačné kovové štítky (dog tags) označujúce travel bugy. Každý travel bug a geocoin je možné sledovať na geocaching.com.
Ak máte na počítači nainštalovaný Google Earth, môžete rovno klinúť sem a pozrieť si napríklad cestovanie " Duckyho ", ktorého som v januári preniesol z kešky v Marylande do kešky pri Grand Canyone v Arizone.
Ako je možno badať z predošlých riadkov, geocaching može byť - a pre mňa rozhodne je - zdrojom obrovskej zábavy a relaxu. Znenazdajky ma to chytilo v októbri minulého roku pri návšteve Slovenska keď som v okolí Martina našiel mojú prvú kešku. Vtedy som ešte netušil, že som otvoril pomyselnú Pandorinu skrinku a už vôbec nie, že tejto satelitmi navádzanej pokladovky zapletiem niekoľko mojich kamarátov a kolegov. Dnes hľadáme spolu a nesmierne sa pri tom bavíme. Geocaching nás doviedol na miesta, na ktoré by sme inak nezavítali ani náhodou. Nasledujúce fotky hádam poslúžia ako dôkaz.
Cesta do podzemia. Jedna z mojich obľúbených kešiek v štáte Maryland. Kamarát Francis sa zanára do tunela, kde si myslíme, že je keška schovaná.
A po niekoľkých metroch brodenia sa podzemným potokom sme ju našli, poriadne poistenú proti vyplaveniu jarnými povodňami.
Ďaľšou mojou obľúbenou keškou je "Opičiak", v štáte New York. Po niekoľkých minútach hľadania na súradniciach sme nič nenašli, až nám nakoniec napadlo pozrieť sa smerom dohora.
A tam bola, hore zakvačená v dutine opretého stromu.
Pľuha jedna, kde si?
Ešte podpísať log, schovať naspäť a hor sa hľadať ďaľšie kešky.
Toto sú zábery zo štátu New Hampshire, kde sme zrejme hľadaním kešky vyrušili miestnych obyvateľov.
Perfektne vypreparovaná lebka korytnačky (snapping turtle), ktorú sme našli na ceste ku keške v Marylande.
