Mississippi
Jej povodie je tretie najväčšie na svete a odvodňuje 40% územia USA. Každý uzná, že jej ústím pretečie ročne obrovské množstvo vody. Dvakrát viac ako v Dunaji. A dlhé dlhé roky sa Mississippi pravidelne vylievala z brehov, ukladajúc živinami bohaté sedimenty pozdĺž brehov a do oblasti delty. Potom v roku 1718 sa pár Francúzov rozhodlo, že tu na malej vyvýšenine založí mesto. Bolo to výborné miesto, hlavne z obchodného hľadiska. Úrodná záplavová pôda len zvyšovala lukratívnosť tohto miesta. Geológovia si už vtedy museli ťukať na čelo, pretože postaviť mesto pod hladinou mora, na riečnych náplavoch medzi riekou (Mississippi) a jazerom (Ponchartrain) sa neopisuje v žiadnej učebnici geológie ako dobrý nápad.
New Orleans
Obchody prekvitali tak sa tu začalo sťahovať stále viac a viac ľudí. Ale Mississippi sa stále vylievala z brehov a tak jej to miestny obyvatelia zatrhli a postavili protipovodňové zábrany, takzvané "levees". A bolo po probléme, všetci boli spokojní. Aj Mississippi sa s tým navonok zmierila a začala ukladať svoje nánosy rovno do Mexického zálivu. Populácia ďalej rástla a zvyšovali sa požiadavky na vodu. Nie len na pitie, ale aj na také dôležité veci ako zavlažovanie trávnikov. A tak sa navŕtalo viac vrtov a pumpovalo sa viac podzemnej vody. Dôsledky nedali na seba dlho čakať. Mesto sa začalo prepadávať. Geológovia tomu hovoria subsidencia. Príčiny sú jednoduché: riečne sedimenty sú "neskonsolidované", zjednodušene sú to len zrnká piesku nahádzané na seba a nasýtené podzemnou vodou. Prirodzene v nich preto dochádza k stláčaniu (kompakcii). Keď sa však na týchto sedimentoch začne stavať (a to sú tisícky ton hmotnosti) a pripojí sa nadmerné pumpovanie podzemnej vody celé územie začne o to rýchlejšie klesať. Keby neboli postavené protipovodňové záplavy, rieka by si naďalej ukladala svoje sedimenty a prepadávanie by bolo v rovnováhe so stláčaním. S gravitáciou totiž ešte nikto nevybabral. A tak sa situácia takmer z roka na rok začala zhoršovať. A vedecká komunita začala dvíhať varovný prst. Populárno-vedecké články, dokumenty na Discovery Channel a PBS padali na hluché uši. Dokonca ani geológ, stojaci v jednom dokumente na Bourbon Street v strede New Orleans ukazujúci ako vysoko bude v prípade hurikánu siahať voda nikoho nevrzušil. Louisiana si žila v sladkej, ale nebezpečnej ignorancii.
Hurikán
Hurikány v Mexickom zálive sa stali súčasťou života obyvateľov okolitých štátov. So železnou pravidelnosťou sa každé leto tvrdohlavo vracajú. A z nepochopiteľných dôvodov sa rovnako tvrdohlavo vracajú aj obyvatelia, ktorým hurikány pravidelne ničia obydlia. Noc pred dopadom na pobrežie povýšila NOAA Katrinu do kategórie 5 podľa Saffir-Simpsonovejstupnice. Kategória 5 je tou najničivejšou s rýchlosťami vetra nad 155míľ/hod (~240 km/h). Vietor je ale len jeden z ničivých faktorovhurikánu. Oko hurikánu vzdúva hladinu oceánu, ktorá eventuálne dosiahne pobrežie ako prívalová vlna. Táto bola v New Orleans vysoká okolo 25-30 stôp (7-8 m). A ak mesto leží pod úrovňou mora a je obkolesené vodou - no veď to vidíte sami v televízii. Posledným klincom do rakve bolo obrovské množstvo zrážok, ktoré Katrina naliala do povodia Mississippi. Hurikánom oslabené protipovodňové zábrany to nevydržali a zaliali takmer kompletne mesto a okolie.
Šok
Po prečítaní prechádzajúcich paragrafov by ste už nemali byť prevapení tým, čo sa stalo v Lousiane. Ak stále nie ste presvedčení, pozrite sa na nasledový obrázok. Je to znázornenie percentuálnej pravdepodobnosti, že dané miesto (označené číslami od 1 do 58) zasiahne hurikán. Je to práve z prváckej učebnice, ktorú sme na už spomínanom predmete "Prírodné katastrofy" používali. V prvom riadku je pravdepodobnosť hurikánu a v druhom veľkého hurikánu (nad 125 míľ/hod). Okrem Texasu (čísla 1 až 8) vyčnieva v Mexickom zálive práve Louisiana (čísla 11 až 13). Vzhľadom na veľkosť a plošný dosah takého hurikánu má pobrežie Luisiany 28% pravdepodobnosť, že ho zasiahne hurikán akejkoľvek kategórie a 7% šancu, že ho zasiahne hurikán kategórie 3 a vyššie. Z dvanástich najsmrteľnejších hurikánov v celom USA od roku 1900bolo 9 práve v Mexickom zálive. Dva z nich, v roku 1909 a 1915 saprehnali Louisianou a zanechali stovky mŕtvych. Ani tieto fakty, však nepresvedčili domácich.
Budúcnosť
Prezident Bush sa takmer okamžite po nešťastí vyjadril, že zničené mestá sa vybudujú odznova. Do dnešného dňa som nesúhlasil ani s jedným jeho rozhodnutím. Toto nie je výnimkou. A nie je to len otázkou ďaľšej straty životov. Obnovovať sa totiž bude z federálnych peňazí (FEMA), len pre to, aby sa podobná katastrofa mohla o niekoľko rokov alebo desaťročí opakovať. Ak medzi zvyšujúcim počtom hurikánov a globálnym otepľovaním je naozaj súvislosť, máme sa na čo tešiť. A preto, ak treba odznova stavať, možno je dobré sa posunúť trochu ďalej do vnútrozemia a na mieste toho pôvodných komunít postaviť akurát tak pamätník obetiam. Pamätník pripomínajúci ľudstvu, že arogancia, s ktorou sa správame k prírode sa nám môže veľmi ľahko vypomstiť.
Ale dosť bolo polemizovania. Čo bolo, bolo - je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Ak môžete, prispejte nejako obetiam, je predsa jedno či je to Luisiana alebo Sumatra, hurikán alebo tsunami.
Pozn.: Obrázok je oskenovaný z knihy Patrick L. Abbot, (1999): Natural Disasters, 2nd edition, McGraw and Hill.
