Zodpovednosť k vlastnému zdraviu

Je známe, že naša krajina, napriek subjektívnemu pocitu chudoby, je dosť bohatá na to, aby sme sa všetci prepchávali. A tak naďalej rastie počet pacientov s cukrovkou, infarktami a mozgovými príhodami. No a stačilo by možno tak málo. Cestu do práce absolvovať pešo či bicyklom, jesť viac zeleniny a neignorovať varovania lekárov. Niektoré choroby človeka prekvapia, no veľkej časti sa môžu ľudia vyhnúť. Pacient s ťažkou diagnózou sa k nej stavia rôzne. Niektorí sa vyplašia a zmenia životný štýl. Iní si povedia, že nemôže každý zomrieť ako hrdina v boji a fajčia a napchávajú sa ďalej. Zvláštny postoj mal pacient, ktorého som stretol minule pri ceste do práce. Ten stál pred klinikou, v jednej ruke hrudný drén s hadičkou v hrudníku a v druhej cigareta, z ktorej si nervózne poťahoval, ako chlapec fajčiaci otcove cigarety niekde za stodolou. Iný pacient bol na tom ešte horšie (lepšie?). Trpel nevyliečiteľnou rakovinou hrtana a na dýchanie mal zavedenú trubičku (tracheostómiu). Ale ani tento zlý zdravotný stav mu nebránil fajčiť ďalej. Bol určite vďačný výrobcom tracheostomických kanýl, keď zistil, že ich otvor perfektne sedí na cigarety. A navyše pri fajčení nemusel používať ani ruky. Proste si svoju kamarátku s tabakom zasunul do trubičky a oddával sa posledným dňom na tejto zemi.Za úplného matadora a ignoranta zároveň považujem jedného pacienta zo stredného Slovenska, o ktorom mi rozprával môj starší kolega. Ten nešťastník mal rakovinu pažeráka, a tak nemohol prijímať žiadnu potravu (ani tekutú:-)). Aby však nezomrel od hladu, voperovali mu vyživovaciu sondu cez kožu priamo do žalúdka. Do nej si veľkou striekačkou dával potravu. A nie len tú. Keďže alkoholu sa nemienil vzdať, do krčmy chodil naďalej a svoj nový spôsob požívania opojných nápojov s radosťou prezentoval aj svojim kolegom. Aj takí silní chlapi, akými tvrdí alkoholici sú, však nemusia znášať pohľad na kamaráta vstrekujúceho si borovičku priamo do žalúdka striekačkou, čo aj dali najavo svojim odpadnutím.Tieto prípady určite nie sú bežné ani časté. No na zvýraznenie postoja k vlastnému zdraviu snáď postačujúce. Preto neignorujme rôzne príznaky, využívajme možnosť preventívnych prehliadok. Veľa vyspelých krajín takúto možnosť preventívnej zdravotnej starostlivosti nemá a ich občania si musia za vyšetrenia veľa platiť.Preto sa zamyslite, kedy ste boli naposledy u svojho praktického lekára, či gynekológa. A ak je to už dosť dávno, rozhodne ho navštívte.