Dokonalá žena

Prisadla si ku mne do kupé. Žena, na ktorú sa bojíte pozrieť, aby ste ju nevyplašili. Mala veľký batoh, tie najkrajšie hnedé oči a vlastne celá bola super. Žena, ktorá dokáže inšpirovať kohokoľvek a kedykoľvek. Batoh som jej pomohol vyložiť, poďakovala sa, usmiala a chvíľu sme ticho sedeli.

Už ani neviem ako sme začali spolu kecať. No šlo to úplne samo, nebolo to trápne "a čo študuješ? Aha! A čo budeš, až skončíš?". Mali sme niečo vyše 100 km spoločnej cesty. Povedala mi veci, aké si hovoria priatelia po dlhom čase. Bola spriaznenou,v tej chvíli tou najspriaznivejšou dušou, akú som kedy stretol.

Bola vtipná, inteligentná, otvorená, nekonvečná. Určite si bola vedomá svojej krásy, no vôbec sa netvárila namyslene. Pochopil som, že výzor je len jednou z mnohých vecí, ktoré sa dajú na nej obdivovať.

Mohol som sa s ňou baviť o čomkoľvek. Milovala literatúru. Vzácne v dnešnej dobe. Prečítala celého Kafku. Prvá osoba čo poznám.

Možno to bude vyzerať naivne a hlúpo, ale tak asi vyzerá láska na prvý pohľad. Chcete byť s niekym, s kým vám je perfektne. Nemyslíte na sex.

Kilometre prešli a vystúpil som. Usmiala sa na mňa tak, že ma to zabolelo. Ako rozchod po vzťahu na 100 km. Zakývala mi. Odišla, až do Prahy. Odišla dokonalá žena. Viem, že má chyby. No ja som ju poznal iba ako dokonalú ženu. Takú, na ktorú sa nezabúda a podvedome porovnávate s ňou všetky ostatné ženy.

Nech sa ti darí, milá Mirka z vlaku!