Dovolenka v roku 2100

Prebudil som sa v 10 hviezdičkovom hoteli v Antarktíde. Bol som na lyžovačke s mojou manželkou a troma deťmi. Antarktída je už jediné miesto so snehom a kedže som milujúci otec, chcem, aby moje deti poznali, čo je to sneh. Aj keď sú len adoptované z Ázie, ako väčšina detí neplodnýc párov z Európy.

Aj keď sme v luxusnom hoteli, jedla veľa nemáme. Možno za to môže aj fakt, že sme úrodu z minulého roku museli spáliť, lebo jej bolo veľa a to je proti predpisom. Za univerzálnu svetovú meno eurodolár (ktorá má mimochodom 10 libroyenov) si kupujeme fast food od univerzálneho monopolného dodávaťeľa.

V rade, čakajúc na lanovku, stretávam kamaráta z kedysi obývaného kontinentu. Otec mi vravel, že tam niekedy žili ľudia. No ťažko sa tomu verí, keď celý kontinent je vlastne najväčšia púšť na svete - známa Africká púšť. Manželka sa pýta, či je to ten človek, čo mal AIDS. Deti sa ma pýtajú, čo to AIDS je. Ja im angličtinou, čoby univerzálnym a jediným svetovým jazykom, vysvetľujem, že to kedysi bola taká nevyliečiteľná choroba, ako dnes vírus C58. Deti sa nechápavo uškŕňajú a nechápu, že kedysi ľudia umierali na takú ľahkú chorobu.

Večer sadáme do nášho vodíkom poháňaného auta a vyrážame do mesta. Žena mi celou cestou dohovára, že už by som konečne mal kúpiť poriadne auto jazdiace na plasty, a nie sa trmácať takou zastaralou rachotinou. V meste sme si pozreli historický film o starých krajinách, o ktorých mi rozprával kedysi dedko. Bol to perfektný 3D film o zaniknutej Atlantíde a Holandsku. Tá druhá krajina zmizla vraj len pred niekoľkými desiatkami rokov. Waw, čo sa človek nedozvie. Večer bola recepcia, kde sa podávala kvalitná voda. Ešte že pracujem pre veľkú celosvetovú monopolnú spoločnosť, tak si môžem pár pohárov kvalitnej vody dovolit. Priznám sa, som trochu fajnový, len tak hocičo nebudem piť.

Na dobrú noc čítam deťom o tvoroch žijúcich vo vode - o rybách. Deti s úžasom počúvajú príbehy o tom, ako kedysi žilo strašne veľa rýb v mori. Keď zaspali, šup ku žene do postele. Dali sme si 3D okuliare, prepojili sa káblami, že si užijeme manželského potešenia, ale zrazu, že ju bolí hlava. (Dedo vravel, že také čosi vraveli ženy aj v minulom storočí:-)) Tak som jej dal tabletku od jedinej farmaceutickej firmy na svete, ktorá je vôbec najbohatšou a stihla kúpiť ostatné menšie...

Vtom som sa zobudil na štekot môjho psa, ktorý brechal na kravy pasúce sa na lúke za mojim domom. Fú, to som si vydýchol, že je rok 2008 a všetko je úplne inak. Chvíľu som ležal v posteli s očami uprenými do stropu a potom sa mi do hlavy votrela desivá otázka: "Ale dokedy to takto všetko vydrží?"