reklama

Prestali sme sa navzájom počúvať

Dnešná doba prináša obrovské množstvo komunikačných možností. Z každej strany sme bombardovaní kvantom informácií. Pomaly strácame prehľad, a čo je ešte horšie, naša komunikácia sa stáva jednostrannou a neosobnou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Kedysi mi rozprával kamarát o židovskom zvyku pri obchodovaní - vždy sa obidve strany vypočuli a venovali si navzájom dostatok priestoru. Možno aj preto boli úspešnými viac ako ostatní. Táto obdivuhodná vlastnosť akceptovať, či aspoň vypočuť si názory iných, je čoraz vzácnejšia.

Pozorujem to denne. V škole, pri káve, v práci. Diskusia dostala inú podobu. Vecnú argumentáciu nahradili vopred odmietavé postoje a nekompromisné presadzovanie svojich záujmov.

Nedávno som sa zúčastnil "diskusie", ktorej cieľom malo byť zlepšenie študijných pomerov na fakulte. Starostlivo sme sa pripravili, aby sme požiadavky mali podložené argumentami. Šéfstvo si zapisovalo poznámky (teda aspoň sa tak tvárili!) ku každému bodu. Výsledok? Ani jeden bod nakoniec neprešiel! A to nebolo prvý krát. Toto je príklad tkajúci sa niekoľko 100 ľudí. Ale čo naši predstavitelia štátu? Uznávam, sme na tom oveľa lepšie ako napr. poslanci Thajska či Indonézie, ktorí sa neváhajú pobiť. Ale aj tak. Úcta k ostatným sa potichučky vytratila. Keď sledujem politickú debatu, nemôžem sa ubrániť pocitu, že napriek rovnakej téme hovoria obe strany niečo úplne iné. Ovládaní ješitnosťou nechcú počuť racionálny názor. Vlastnosť blízka tak koalícii ako aj opozícii. A som presvedčený, že pri konštruktívnom dialógu by zvládli oveľa viac problémov - aj bez peňazí, ktorými podmieňujú riešenia. Toľkokrát pertraktované diskusie k rôznym problémom spoločnosti vyznievajú ako oficiality nutné pre ďalší postup. Tomu zodpovedá aj ich úroveň.

Počiatok toho všetkého ale musíme hľadať u seba. Pamätáme si "blbosti", ktoré trápia našich milovaných? Ktorý je ich obľúbený film, farba, kvet? Počúvame ich keď im je ťažko, keď ich život stráca zmysel? Spolužiak mi rozprával, ako ho prenasledujú výčitky svedomia. Počas štúdia v Bratislave jeden zo spolubývajúcich na internáte nevládal ďalej žit, a tak to sám ukončil. Všetci boli prekvapení a nechápali PREČO!? Začali sa pýtať sami seba - nebolo na ňom v poslednej dobe niečo iné? Prečo sme si s nim nepokecali? Napriek objektívnej nevine sa cítia niekde v kútiku duše vinnými. Za to, že nedokázali pomôcť kamarátovi.

Začnime už zajtra! Skúsme pozorne počúvať ostatných. Z vlastnej skúsenosti viem, že sa dozviete veci, ktoré doteraz unikali pozornosti. Veľa nápadov, čo ako nezmyselne sa javia, môže byť natoľko dobrých, že nás zaujmu viac ako vlastné. Počúvajme priateľov, aby sme vedeli, keď tu zrazu nebudú, čo nám to vlastne chceli celý ten čas povedať.

Marek Smolár

Marek Smolár

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Mladý lekár,ktorého baví všetko čo je super. Neúnavný hľadač pravej lásky.Milujem tajomstvá a zázraky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradenéVzťahyPrózaZdravieŽivotPoéziaSpoločnosťŠport

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu