V chlieve na Orave, alebo dovolenka pred rozchodom

Počasie nám prvý deň neprialo, tak sme si dali večeru a zaliezli do postele. V telke bol naladený len jeden kanál, čo nám výrazne uľahčilo výber. Spomenul som si na detstvo, keď káblovka bola "verneovkou" a na piatich anténach sme chytili naše dva programy. Kvôli telke sme sa vtedy nikdy nevadili.

Druhý deň pršalo naďalej. Našťastie mali v penzióne bazén. Tak sme šli plávať. Teda aspoň Katka. Chlapec z hôr, ako ja, sa s vodou neveľmi kamaráti, tak som sa aspoň čľapkal. Popoludní sa trochu vyčasilo, tak som chcel konečne ovoňať Oravu zvonku. Priateľku "bolela" hlava, tak som šiel sám. Zobral som si foťák a šiel som obdivovať tento skvost Slovenska. Kopce boli nádherne nasvietené a ja som fotil ako drak.

Pohmkávajúc si abstraktnú melódiu som sa prechádzal po dedine. Na malej lúčke pri dome sa pásla krava. Niežeby som nevidel počas svojho života dosť kráv, veď som vyrastal v prostredí, kde som kravy stretával denne:-). 
Ale táto sa mi hrozne zapáčila. Tak som ju začal fotiť. Po chvíli prišiel ku mne nejaký chlapík. Že vraj, či sa mi páči jeho krava. Mal trochu "pod čapicou", tak som inštinktívne odpovedal, že strašne veľmi. Chytil ma za ruku a už ma ťahal do chlieva, že mu musím vyfotiť aj zvyšné zvieratá. 

Tak som sa v sandáloch, novom tričku a kraťasoch dostal do chlieva. Boli tam krásne prasiatka, ktoré sa záujmu zjavne tešili, ďalšie dve kravy a kopa mačiek. Tak som fotil, čo to dalo. Potom ma ujo chovateľ zavolal do domu. Porozprával mi, že žije sám, lebo mu všetci zomreli. Pri pohľade na zanedbaný dom som mu to stopercentne veril. Porozprával mi, ako je ťažko žiť na Orave. Práce nieto a peňazí už vôbec nie.

No hneď nato vytiahol 200 Sk a dal mi ich, to akože za fotenie. Vzpieral som sa, že to netreba, ale nedal sa presvedčiť. Tak som si tie peniaze zobral. Potom ma začal vodiť po dome. Izby prázdne, zatuchnuté. Ale keď prídem nabudúce, vraj môžem v ktorejkoľvek prespať. Nuž reku budem pamätať. Myseľ mi však zamestnávalo 200 korún, ktoré som mal od človeka, ktorý ich tvrdo zarábal v lese. Pri prehliadke spálne som ich položil nebadane na nočný stolík. Celý spokojný som už chcel ísť za priateľkou. Vraj ešte musím ísť s ním do krčmy na oldomáš. To sa mi nakoniec podarilo odrieknuť.

Vrátil som sa ku svojej milovanej a dal som jej bozk. Ona ma okamžite okríkla, že smrdím ako pastier, a že mám dať svoje veci von! Okamžite! Tak som sa na pavlači vyzliekol do treniek, no ešte aj tie smrdeli za chlievom. Tak som dal dole aj tie a zaliezol do sprchy.

Bol to pekný zážitok. Spoznal som cudzieho človeka, ktorý bol jednoduchý, mal asi rád alkohol, no bol plný vďaky, pokory a hlavne pohostinný. A ľudskosť a pohostinnosť sú tie vlastnosti ľudí z Oravy, ktoré oceníte vždy, keď tam zavítate.

Keď sme s priateľkou prišli domov, povedala, že ju náš vzťah unavuje. Vraj sa venujem len samým kravinám a posledne aj kravám. Tak som si uvedomil, 
že má vlastne pravdu:-)