Eutanázia je patový stav

Téma eutanázie je veľmi citlivou otázkou. Len málokto z kompetentných zaujme jednoznačné stanovisko. Navyše je to oblasť, ktorou sa dajú získať aj nemalé percentá vo voľbách. Skutočnú podstatu eutanázie začne človek vnímať až vtedy, keď sa ho začne nejakým spôsobom dotýkať.

Internetová encyklopédia definuje eutanáziu ako "umelé skrátenie ťažkého smrteľného zápasu; pomoc pri umieraní, umenie lekára, uľahčiť umierajúcemu smrť alebo privodiť smrť umierajúcemu, ktorý prežíva utrpenie". O tom, či je vykonanie eutanázie v dnešnej dobe lekárskym umením, možno diskutovať. Technické prevedenie tohto fatálneho aktu nie je až také ťažké. Umením je skôr zvládnuť celú situáciu z morálneho, etického a hlavne ľudského hľadiska.

Argumenty zástancov eutanázie, o dôstojnom odchode do večnosti, o ukončení utrpenia, sú v dnešnej dobe farmakologickej nadvlády neopodstatnené. Existuje množstvo liekov, ktoré zmierňujú telesné aj duševné útrapy. Prečo máme vykonať niečo tak definitívne, keď existuje aj iný spôsob, ktorý nás uchráni pred prípadnými výčitkami svedomia. Skôr či neskôr sa objavia asi u každého, alebo nás prinútia minimálne sa nad tým všetkým zamyslieť.

Keď je niekto starý a nevyliečiteľne chorý, eutanázie sa pre rôzne právne opatrenia nemusí ani dočkať. Všetko "vyrieši" čas a zúčastnení si alibisticky vydýchnu. Ale čo ak je nevyliečiteľne chorý človek, ktorý može žiť ešte veľmi dlho?

Na stážach z pediatrie som sa stretol s 12 - ročným dievčatkom, ktoré má už niekoľko rokov apalický syndróm (stav, kedy človek nenávratne stratí funkciu mozgovej kôry, vôbec nič nevníma, dýcha zaňho prístroj a potravu prijíma cez sondu v bruchu - nežije, iba prežíva). Pohľad na ňu je plný beznádeje a smútku. V takomto stave môže zostať aj 10 - 20 rokov. Keď sa na to pozrieme cez finančné okuliare, zistíme, že takýto nevyliečiteľný stav stojí nemocnicu mesačne aj niekoľko 100 - tisíc korún. Natíska sa otázka, či je rozumné a zmysluplné investovať peniaze takto. Veď peniaze potrebujú aj iné choré deti, ktorých liečba je drahá, no majú ešte nádej.

Keď sa však pozrieme na to dievčatko cez prizmu ľudskosti a citu, nikto z nás by ju nedokázal odpojiť od prístroja. Každý deň ju navštevujú rodičia, ktorých ani nevníma. No oni jej neúnavne už niekoľko rokov čítajú rozprávky, nosia jej plyšákov, či len tak sedia pri nej. Aj keď nepochybne trpia, všetko znášajú hrdinsky. Vedia, že nikdy nebude z ich dcéry úspešná športovkyňa, právnička, učiteľka, či jednoducho šťastná žena, no vždy bude ich dievčatkom, ktoré budú milovať najviac ako môžu. Až do smrti.

A láska k človeku je tým rozhodujúcim faktorom, ktorý by nám mal dať odpoveď o opodstatnenosti eutanázie.