Prehnité súdnictvo

Častokrát mám pocit, že súdnictvo vlastne vôbec nefunguje a nemá žiadne pravidlá. Myslím, že človek nemusí mať právnické vzdelanie, aby rozpoznal niektoré kroky, ktoré sa priečia zdravému rozumu. A ten asi celej tejto mašinérii aj chýba. A chýba jej aj postihnuteľnost za omyly. Veď ako sa môže ospravedlniť nečinnosť súdu, v dôsledku ktorej sa nestihne začiatok procesu a obžalovaní sa dostávajú na slobodu?

Ešte zarážajúcejšie na mňa pôsobí vyhlásenie sudcov, ktorí sú nespokojní s vyše 200 000 korunami mesačne a cítia sa diskriminovaní voči kolegom zo Špeciálneho súdu. Keď som sledoval diskusiu na túto tému, nevedel som či mám nadávať, alebo sa smiať. Myslite si čo chcete, ale pre mňa sú títo zamestnanci poberajúci plat z našich daní obyčajní vydierači. Veď podmieňovať spravodlivé a nezávislé vykonávanie súdnej činnosti platom vo výške štvrť milóna mesačne sa ináč ani nazvať nedá. Keď si to povieme inak, znamená to teda, že ak nedostanú svoje peniaze, tak nebudú nezávislí a objektívni? A ja hlupák som si myslel, že sudca je človek vnútorne zanietený za spravodlivosť a chce dobro spoločnosti. Podľa tohto môže byť sudcom ktokoľvek kto dosiahne patričné vzdelanie, bez ohľadu na to ako vníma spravodlivosť. Veď peniaze mu jasne určia pravidlá. V tom prípade vyzývam aj vykonávateľov ostatných profesíí, nech kvalitu svojej práce podmienia vysokým platom. Pekári, kým nedostanú tridsať tisíc nech si neumývajú pred pečením ruky, poľnohospodári nech nežnú úrodu, cestári nech používajú namiesto asfaltu betón a lekári, kým nedostanú mesačne 100 000, nech používajú nesterilné nástroje. Poďme sa všetci vydierať!

Aj výšky trestov niektorých "delikventov" sú často na smiech. Možno potrebujem fakt vyštudovať právo aby som pochopil, ako môže dostať človek, ktorý lúpežne prepadne človeka, zúčastní sa na vražde a zbije deti, len osem a pol roka vezenia a jednému známemu narkomanovi sa vyhrážajú za štyri striekačky pervitínu pätnástimi rokmi? Choré! Niekedy mám pocit, že všetci žijeme jeden veľký Kafkov Proces.

Maniere obžalovaných tiež nemajú obdobu. Ľudia, ktorí dokázali vraždiť, kradnúť a následne si všetko užívať, sú pred pojednávaniami zrazu veľmi chorí, nedokážu sa zúčastniť procesov. Prezumpcia neviny je jedna vec, ale zodpovednosť pred súdom by mala byť prvoradá. Neustále odročovania, prieťahy, nekonečné študovania spisov... A súdnictvo nič nerobí, len mlčky všetko toleruje. Ja vôbec nechcem znevažovať prácu sudcov, ale za takú odmenu chcú ľudia vidieť výsledky. A ak niekto sa môže za mizivú mzdu v práci potrhať, tak sudcovia by si mohli aspoň svedomito plniť svoje povinnosti. Niet divu, že súdnictvo sa topí na dne dôveryhodnosti. Asi oprávnene.

Náš právny systém je vskutku efektívny a nekompromisný ak ide o drobné fyzické osoby. Tolerovať iracionálne požiadavky vymáhateľov nedoplatkov za Slovenský rozhlas vo výške 5 000 000 spochybňuje súdnosť kompetentných. Skúste nezaplatiť splátku za televízor a šup, už ste vo väzení. Na druhej strane milióny a miliardy sa dajú ukradnuť úplne bez postihnutia!! Náš právny systém trestá malých zlodejíčkov (nebojím saa povedať, že sa na nich odbavuje) a zatvára oči pred skutočnými zločincami.


Dovolať sa spravodlivosti v našej krajine je, zdá sa, šťastím a nie právom občana. Vymožiteľnosť práva je jedným z kritérií vyspelosti krajiny. Zdá sa, že ešte chvíľu potrvá, kým sa zaradíme ku krajinám s vyspelým právnym systémom.