Tisíc cirkví, jeden Boh

Je zaujímavé, že väčšina kresťanských cirkví sa odvoláva na Bibliu a jej "správnu" interpretáciu. Následne proklamuje spôsob života v súlade so Svätým Písmom. Všetci sa bijú do pŕs za Desatoro a "miluj svojho blížneho ako seba samého". A Biblia, ako sa mi zdá, nie je tým čo majú cirkvi spoločné, ale tým čo ich rozdeľuje.

Asi pred rokom som spoznal skvelú priateľku. Bol som sám prekvapený zo seba, že žena ktorá vo mne evokovala snahu o porušenie 6. božieho príkazu, ma zaujala rozhovormi o Bohu a viere. Povedala mi, že v katolíckych kostoloch je z pohľadu veriacich 
Boh mŕtvy. Keď som sa začal nad tým zamýšľať, zistil som, že má pravdu. Ja viem, že týmito riadkami si pletiem bič, ktorým ma budú šľahať ľudia, ktorý tieto riadky nepochopia, ale nech.

Ľudia v kostole prestávajú byť prirodzenými. Menia sa na dobrých. Po opustení brán sa vrátia do reálneho života, so všetkými hriechmi, ktoré sú nám vlastné. Akoby sme zabudli, že Boh je všade, nie len v kostole.
Poďme ďalej. Nepamätám sa, kedy som počul kázeň o Bohu bez omáčky. Poste len o tom kto to je, čo pre nás robí, že nás miluje a že v podstate jeho rešpektovanie a žitie podľa jeho zásad a zákonov je to čo by nás malo zaujímať. A tu sa dostávam k téme tohto blogu.

Biblia sa stáva rôzne interpretovaným dielom. Kameň úrazu, ktorý rozdeľuje veriacich a vnáša do ich sŕdc nenávisť voči príslušníkom iných cirkví. Handrkovanie sa o iný význam častíc, spojok či iných neplnovýznamových slov. My uctievame Pannu Máriu, vy nie, aké pohanské. A naopak. Vy jete jaternice, ktoré obsahujú krv (v Biblii v Starom zákone je text o tom, že krv sa nemá jesť) a my nie. Ako si to len môžete dovoliť. Vaše ženy nosia nohavice-no neslýchané, aby ženy nosili mužský odev.

Poďme k malým cirkvám. V našej cirkvi dosiahnete spasenie, len keď budete propagovať naše učenie (zdanlivo božie učenie), u nás nemusíte chodiť do kostola, dôležité sú stretnutia nášho spolku. Naše dievčatá sa nemôžu líčiť, lebo tým potierajú svoju prirodzenú krásu danú od Boha. My sme si to vyčítali z Biblie tak, tak to je jediná pravda. A výpočet, pre mňa zbytočných, rozdielov nekončí. My nenazývame kadejakých cirkvou glorifikovaných ľudí svätými tak ako vy atď...

Takéto nepodstatné veci sa stávajú zámienkou k intolerancii a nevraživosti v inštitúcii, ktorá má propagovať pravý opak. A všetci pritom zabúdame na jedinú vec. Všetci chceme veriť v Boha. Tak v neho verme a prestanme sa zaoberať všetkým okolo. Nech zmizne z našich kostolov porovnávanie sa. Spojme sa a ďakujme Bohu za to že je, a že je taký aký je. V opačnom prípade sa cirkevný život začne podobať politickým stranám (pokiaľ však už náhodou nie sme v tomto štádiu). Každá strana, prepáčte cirkev, propaguje svoju interpretáciu dokonalosti a je len na nás, ktorú z nich si vyberieme.

Viera ide po stáročia ruka v ruke s tradíciami, zvykmi a pod. No skúste sa so mnou hádať: Teraz ste napr. presvedčení luteráni. No len sotva by ste patrili do rovnakej cirkvi, keby ste sa narodili v Iraku, Bhutáne, Egypte, Indii, Číne či Japonsku. A je naivné domnievať sa, že Boh je netolerantný a plný predsudkov voči iným ako sme my. Veríme v dokonalého. Pre nás je to Boh alebo Nebeský Otec, pre iných , Jehova či Jahve, Alah, inde je dokonalý boh prezentovaný viacerými božstvami. Sme presvedčení monoteisti a s pohŕdaním sa pozeráme na polyteistov. Vieme dokonale pochopiť, že Boh je aj Otec aj Syn aj Duch Svätý? Možno sme všetci na jednej lodi, len ináč voláme admiralitu. A tak sú vo svete vojny za Boha, hoci ten chce mier. Katolíci nenávideli luteránov, hoci mali milovať svojho blížneho. Kresťania posielali Židov do plynu, hoci Boh káže nezabiť. Tisíce ľudí prišlo o život vo vojnách medzi kresťanmi a moslimami. A to všetko v mene Boha a Biblie (Koránu, Tóry...).

Pokiaľ sa budeme deliť na tých pravoverných a pohanov, nikdy neobsiahneme to podstatné. Milovať Boha a ďakovať mu za všetko. Keď pre nás nebude problém pomodliť sa v židovskej synagóge, evanjelickom kostole, v budhistickom či hinduistickom chráme, budeme tí skutočne pravoverní...