V krčme na Spiši, alebo odborníci na hokej

S kamarátmi sme si boli oddýchnuť v jednej malej dedinke na "konci sveta". Krásne miesto. Máte pocit, že čas sa zastavil, alebo minimálne, že plynie neporovnateľne pomalšie ako v meste. Ideálne miesto na vypnutie (okrem iného aj mobilu - nie je tam signál:-)). Prerušili sme kontakt so "svetom". No MS v hokeji nás predsa len zaujímali. A tak sme museli vyriešiť problém, kde ho budeme sledovať. Na chalupe sa dá chytiť len jeden kanál, ale nie ten, ktorý sme potrebovali. Našťastie je v dedine miesto, kde sa dá hokej pozerať. Krčma.

Tak sme sa tam pár minút pred zápasom vybrali. Domček, v ktorom táto milovaná inštitúcia sídli je ako z rozprávky. Drevenica na miernom kopčeku. Už z vonkajšieho pohľadu vyzeral malý, no to nebolo nič v porovnaní s tým, aké útulno nás čakalo dnu. Celá miestnosť už bola naprataná do posledného miesta. Ešteže je to dedinka už iba s pár ľudmi. Starí chlapi, ženy aj menšie deti. Napätú atmosféru dotvárala dymová clona z kontinuálne horiacich cigariet.

Za pultom, vlastne pultíkom, stála taká pravá krčmárka. Milý výraz v tvári jej zdobilo pár fúzov, mala oblečenú tesilovú zásteru modrej farby s červenými kvetmi a jej pohľad prezrádzal, že už ju v živote nemôže asi nič prekvapiť. Poriadok si udržiavala vzorne. Každú chvíľu niečo utierala. Krígle, stoly, popolníky - pre istotu s jednou handrou. V tej chvíli a v takom prostredí vám to zrazu pripadá úplne normálne a dokonca namieste.

Objednali sme si pivo a Jano pomarančovú malinovku. Pani krčmárka ju doniesla v takej retro fľaši, z akej som naposledy pil na základnej škole. Netušil som, že sa ešte vyrábajú. Milá spomienka.

Zápas sme sledovali z rohu miestnosti. Pre to množstvo komentátorov sme nepočuli toho jediného plateného. Ale stálo to zato. Nevedeli sme síce kto komu nahráva, ale naši spoludiváci dokonale ohodnotili každú akciu, hlavne
nevydarenú. Po sérii nadávok sme dali gól. A tu odborníci: "Aj tak som vedel, že ho teraz dá!". Sledovanie zápasu v tomto prostredí dostalo úplne iný rozmer. Výsledok sa stal druhoradým. Tá atmosféra kompenzovala každú pokazenú prihrávku. Ťažko opísať, treba zažiť.

Nakoniec sme na Kanadu nestačili, aj keď chlapci sa snažili ako len mohli. Po zápase to k nám najbližší chlapi komentovali: "Hossa? To je nula!! To ja kedz som s Jančim Kerekešom bavil na jazere to bul hokej. Za tote peneži by som dal teľo goloch..." Rozhovor, ktorý vám vyčarí úsmev na tvári a prehra prestane mrzieť. Zažil som hokej doma aj na veľkoplošnej obrazovke s kamarátmi, ale tento rozhodne v ničom nezaostával za ostatnými.

Hovorí sa, že všetci sme počas hokeja trénermi, ktorí by to zvládli oveľa lepšie, než ten na lavičke. Tých najlepších z nás sa mi podarilo nájsť v jednej dedinke na okraji Spiša.