"Zábavné" Aj múdry schybí!

Keď sa v roku 1997 objavil na televízných obrazovkách obľúbený, dovtedy rozhlasový formát, bolo to niečo úplne nové, niečo čo vyplnilo prázdno rozvíjajúceho sa mediálneho trhu na Slovensku. Aj múdri schybí! bol rekordérom v sledovanosti. Známa dvojica Elena Vacvalová a Oliver Andrásy sa stala ešte známejšou.

Za tie dlhé roky sa v ich kresle vystriedalo množstvo známych osobností a my sme sa zabávali na smiešnych, niekedy priam bizarných odpovediach "náhodne" vybraných ľudí. Ale aj tu platí to klišovité "opakovaný vtip prestáva byť vtipom".

Už som sa presýtil takzvaných vtipných odpovedí rôznych ľudí na pokraji spoločnosti, ľudí bez domova, pod vplyvom alkoholu, či prosto ľudí, ktorí majú už na prvý pohľad starosti s tým ako prežiť najbližších pár dní, a ktorými aspoň podvedome pohŕdame.

Celé detstvo nás v škole aj doma učili, že smiať sa z ľudí s rôznym handycapom je nemorálne a je to prejavom nízkeho intelektu. Smiať sa z ľudí so "sociálnym" handycapom mi pripadá dosť úbohé. Ale asi je to obraz súčasnej slovenskej zábavy. Na viac asi nemáme. Pohľad na opitého, špinavého človeka, ktorý nevie dostať zo seba dve súvislé vety je skôr do plaču! Ale my sa smejeme, akosi zo zotrvačnosti. Veď to bola najlepšia relácia, tak to musí byť vtipné!

Živiť sa vyvyšovaním sa nad ľuďmi z periférie spoločnosti je v dnešnom civilizovanom svete poľutovaniahodným spôsobom zarábania si na chlieb. Verím, že takí inteligentní ľudia, akými Oliver a Eňa sú, dokážu robiť niečo plnohodnotnejšie a možno by dokázali, pri troche sabareflexie, pozdvihnúť úroveň slovenského humoru, ktorý po odchode velikánov ako Satinský, Filip, Radič, Melkovič či posledne Kišš utrpel veľkú ujmu na kvalite a bohužiaľ, stále sa nevie z toho spamätať.

A na margo jubilea spomínanej zábavnej relácie. V profesionálnom živote existujú dve obdobia prirodzeného, nenúteného konca. Konca so cťou. Tým jedným je vrchol úspechu a tým druhým okrúhle jubileá. Čo keby sme zostali v tomto smere konzervatívni?:-)