dážď v nás

Posledná kvapka dažďa umiera na chodníku,

Len vlhká noc dáva naň spomienku.

Na dážď, na mokré tričko i tvoje starosti,

Na lásku, na jej denný plač i radosti.

Ako kvapka dažďa, letmé stretnutie,

Podanie rúk , slov veselé tŕpnutie.

Po tebe, však miesto noci vlahej,

Nástupište plné je vône známej.

Tvoje kroky ,rýchlo v diali miznúce,

Chvíle osudu, rátajú na tisíce.