Prešlo len pár dní a na prechádzke mi najmilšia tínedžerka smutná ukazuje, aká strašná vec sa jej stala na novej teniske – v prednej časti jej povolil šev a ukázala sa trhlina. A hneď mi aj ukazuje, že sme iba pár sto metrov od obchodného centra, kde sa nachádza obchod s takým istým menom, a že by sme to mali reklamovať. No to je síce pekné, hovorím, ale ja tu nemám bloček a ten konkrétny obchod , kde sme tenisky kupovali sa nachádza asi pol hodinu cesty autom odtiaľto. Pohľad do smutných očí najmilšej tínedžerky výrazným spôsobom mení moje uvažovanie a hovorím si, prečo to neskúsiť, mám predsa aspoň nejaký dôkaz, záznam na mobile o platbe kartou, aspoň uvidíme čo nám povedia v obchode.
Vchádzame do obchodu, ukazujeme predavačke trhlinu a vysvetľujeme, kedy sme tenisky kupovali a v ktorom obchodnom centre. A že nemáme bloček, ale máme potvrdenie o platbe kartou. Pripravení zabojovať s naučeným zachmúreným obočím. Predavačka ma prosí, aby som sa nehneval, sadol si u nich a počkal na jej nadriadenú. Nadriadená po chvíli prichádza, informovaná a zjavne kompetentná rozhodnúť, so smutným výrazom v tvári mi oznamuje, že bohužiaľ nemôžu nám tenisky vymeniť, lebo ( prebleskuje mi hlavou čo uvedie ako dôvod, iný obchod, bloček, naše zavinenie? ) lebo nemajú takú veľkosť. Ale, že boli by veľmi neradi, keby sme mali odísť nespokojní a preto nám ponúkajú na výmenu akékoľvek iné tenisky, alebo topánky, s tým, že nám odrátajú cenu tých našich. S mierne vyrazeným dychom sa rýchlo prispôsobujeme tejto ponuke, lenže ako na potvoru, najmilšia tínedžerka si nie a nie vybrať. Tak bohužiaľ, hovorím teraz ja, nič sme si nevybrali, čo teraz, vrátite nám peniaze? To je najmenej, vraví pani, ale dajte mi ešte minútu.
Po minúte prichádza pani s úsmevom. Tak sme ich našli, tú istú veľkosť, v obchode na druhom konci mesta. Mám pre vás takúto ponuku. My vám urobíme dobrú kávičku a do pol hodiny nám ich donesú. Beriete? Berieme, zažmurkala najmilšia tínedžerka, skôr ako som stihol niečo povedať.
Po pol hodine si už spokojne vykračujeme s novými vymenenými teniskami a ja začínam chápať význam príslovia „Náš zákazník, náš pán“.
Tento príbeh je pravdivý, ale možno tušíte, že je v tom taký malý háčik. Skúste uhádnuť aký?
