Minulý mesiac, konkrétne 9.9.2008 Apple predstavil nové iPody nano. Aj napriek tomu, že logistika Apple do krajín ako Slovensko trpí nedostatkami, tak prvé kusy sa na Slovensko dostali už dva týždne po predstavení. Mal som to šťastie, že jeden zelený osem gigový sa mi dostal do rúk a mal som možnosť si vyskúšať najtenší iPod na svete. Takže, aké sú moje dojmy?
Dizajn a konštrukcia
Táto štvrtá generácia iPodov nano sa dizajnovo zmenila oproti svojmu predchodcovi a so svojím podlhovastým telom nadviazala na druhú generáciu iPodov nano.
Jeho telo je vysoké 90,7 mm, široké 38,7 mm a hrubé neuveriteľných 6,2 mm. Ak ste nové nano ešte nedržali v ruke, tak si skúste zobrať do ruky pravítko a pozrite si koľko je 6,2 mm. Rozmery spolu s váhou 36,8 gramu robia z tohto prehrávača zariadenie, ktoré môžeme kľudne nazvať ako “extreme portable”.
Ak nosíte prehrávač, telefón alebo akékoľvek zariadenie v prednom vrecku nohavíc, tak asi viete, že najdôležitejšie parametre sú váha a hrúbka. Vrecká sú dostatočne veľké aby sa do nich zmestili na výšku a šírku aj väčšie predmety, ale ak vám ich váha sťahuje nohavice alebo vás tlačí kvôli hrúbke, tak to môže byť nepríjemné. Tu nové nano vyhráva na plnej čiare.
Telo iPodu je vyrobené z jedného kusu hliníku s matnou povrchovou úpravou. Povrch je dostatočne odolný voči poškriabaniu, čo je výhoda oproti predošlej generácii, ktorá mala zadnú časť lesklú a po chvíľke používania na nej vznikali škrabance.
Profil je elipsový a bočné hrany oblé na rozdiel od hornej a spodnej hrany, ktoré sú ostré. Na týchto ostrých hranách je potom zvýšené riziko, že po páde na zem vám na nich zostane stopa v podobe ryhy. Nie že by som požičaný iPod hádzal o zem, ale rovnako bol riešený aj iPod mini, ktorý už po troch rokoch má na sebe známky niekoľkých nepríjemných pádov. Ale stále hrá. Celohliníkové telo je teda pefektná ochrana “čriev” iPodu.
Čo sa týka obrazovky, tak je vybavený 2 palcovým displejom s LED diódovým podsvietením s rozlíšením 320x240 pixelov, čo je 204 pixelov na palec štvorcový. Čísla, čísla. Ak vám nič nehovoria, tak vysvetlím. iPod nemá síce veľkú obrazovku, ale s daným rozlíšením na ňom môžete bez akýchkoľvek problémov pozerať celovečerný film alebo prezerať fotky v perfektnej kvalite s výbornými farbami. Displej je rovnaký ako pri predošlom iPode, ibaže umietnený na výšku.
Na ovládanie a browsovanie menu slúži Click Wheel. To je to koliesko pod obrazovku. Je to malý Apple výmyseľ, ktorý sa na iPodoch používa už od roku 2004 (predchodcovia - scroll wheel a touch wheel). Click Wheel ma päť tlačidiel - Menu, Play/Pause, Backward, Forward a Center button. Cez ne ovládate celý iPod s výnimkou scrollovania. Scrollujete totiž krúživým pohybom prstu po samotnom Click Wheel. Ak ste si to nikdy neskúšali, tak to chce trocha cviku, ale funguje to perfektne. Na začiatok sa hlavne pri scrollovaní budete mať mierny problém trafiť na položku, ktorú by ste chceli vybrať. Stačí však trošku cviku a nebudete mať problém. Click Wheel sa tiež časom trošku “vychodí” a bude sa precíznejšie ovládať.
Jedno z najdôležitejších kritérií pri výbere prehrávaču je určite veľkosť jeho pamäte. Nové nano je vybavené 8GB alebo 16GB flash pamäťou. Dosahuje tým rovnakú kapacitu akú má iPhone. Podľa meraní Apple v ňom môžete uskladniť od 2000 do 4000 piesní. Samozrejme závisí to od ich kvality a dĺžky. Ďalej uskladníte od 7000 do 14000 fotiek alebo od 8 do 16 hodín videa. To už sú naozaj slušné čísla.
Nezabúdajte pritom na kombináciu jeho rozmerov, veľkosti displeja a veľkosti pamäte. Nie je jednoduché do niečoho tak tenkého s takým veľkým displejom narvať také množstvo mediálneho obsahu. Rovno už spomeniem baterku. Tá vám vydrží neuveriteľných 24 hodín prehrávať hudbu a 4 hodiny video.
No a už len spomenúť, čo sa nachádza na hornej a spodnej strane. Hore je iba malý posuvný gombík (hold) na uzamknutie iPodu proti nechcenému stlačeniu tlačidiel. Na spodnej strane je klasický 3,5 mm jack výstup na slúchadlá (kľudne môžete použiť akékoľvek iné slúchadlá) a iPod konektor na nabíjanie a synchronizáciu.
Synchronizácia a médiá
Ako dostať hudbu do iPodu možno už niektorí z vás vedia. iPody sa nechovajú ako Mass Storage alebo ako nejaké USB zariadenie, do ktorého bez hlavo náhadžete všetky súbory s koncovkou MP3 z vášho počítača. Funguje to dômyselnejšie. Je potrebný softvér, ktorí vám umožní do iPodu nie nahádzať, ale uložiť a usporiadať hudbu. Najčastejšie používaný je iTunes od Apple. Aj keď si väčšina ľudí myslí, že to je jediný softvér a Apple sa nechová férovo, tak nie je to pravda. Pokiaľ vám iTunes, ktorý bol špeciálne pre toto vytvorený rovnakou firmou, ktorá vyrobila aj prehrávač nevyhovuje, tak existujú aj iné možnosti v podobe softvéru iných spoločností. Ich zoznam nájdete tu.
Priznám sa, že som iný softvér ako iTunes na synchronizáciu nikdy nepoužil. Ani nebolo treba. iTunes, ktorý si môžete zadarmo pre Mac alebo PC stiahnúť zo stránky Apple ponúka more možností archivovania a organizovania hudby, filmov, podcastov, aplikácií (pre iPod a iPhone). Rovnako slúži ako rozhranie na update vášho iPodu alebo iPhonu, počúvanie internetových rádií, vytváranie playlistov a pod. Hudbu si môžete triediť podľa albumov, interprétov, žánru, roku vydania, podľa vášho hodnotenia - je toho proste veľmi veľa a iTunes by si zaslúžil vlastný článok.
Synchronizácia s iPodom funguje veľmi jednoducho. Hneď po pripojení iPodu cez kábel sa automaticky otvorí iTunes a podľa prednastavených kritérií sa začne sám synchronizovať. Ak ste si teda medzičasom stiahli do iTunesu nejakú hudbu, tak sa automaticky stiahne do iPodu. Rovnako sa synchronizujú fotky, filmy, kontakty, kalendár alebo aplikácie. Pokiaľ kapacita iPodu je menšia ako vaša knižnica s hudbou, tak si môžete automatické synchronizovanie vypnúť a do iPodu pridávať iba vami vybranú hudbu.
iPod podporuje niekoľko zvukových formátov. Je to AAC (od 16 do 320 Kbps), chránené AAC z iTunes Store, MP3 (od 16 do 320 Kbps), MP3 VBR, Audible (2,3,4), Apple Lossless, AIFF a WAV.
Čo sa týka videa, tak je to MPEG-4 (H.264/MPG-4 AVC) a MOV. Na MPEG-4 sú však ešte špecifické kritéria, ktorými vás nebudem zaťažovať. Nájdete ich tu. V prípade, že chcete dostať do iPodu video a nemáte ho v požadovanom formáte, tak na internete nájdete tony aplikácií zadarmo, ktoré vam vaše video do požadovaného formátu prekonvertujú.
Obrázky, ktoré chcete dostať do iPodu musia byť v JPEG, BMP, GIF, TIFF alebo PNG.
Vychytávky
Okrem nového výzoru prichádza iPod nano aj s niekoľkými novinkami, ktoré tu pred tým neboli a u konkurenčných prehrávačov ich asi ťažko nájdete.
Najzaujímavejšie je použitie akcelerometru v takejto triede zariadení. Akcelerometer je senzor, ktorý vníma polohu zariadenia. Vie rozoznať, či máte zariadenie vodorovne alebo zvislo. Technológia je adaptovaná z iPhone a iPodu touch a rovnako ako aj tam, funguje výborne. Po natočení iPodu zo zvislej polohy do vodorovnej sa automaticky na displeji zobrazia vaše hudobné albumy v Cover Flow a ťahaním prstu po Click Wheel sa v nich posúvate dopredu alebo dozadu. Skvelá pomôcka ako sa rýchlo dostať ku konkrétnemu albumu. Funguje to hlavne ak poradie albumov z Cover Flow máte po chvíľke používania v pamäti.
Akcelerometer sa tiež využíva na ovládanie hier. Do nového iPodu nano si totiž môžete stiahnúť hry cez iTunes. Jedná sa o hry, ktoré sú navrhnuté tak, že sa ovládajú zmenou polohy iPodu. Napríklad nejaké autíčko v hre môžete šoférovať naklánaním iPodu doľava alebo doprava. Priznám sa však, že sám som tieto hry na novom iPode nevyskúšal, ale použitie akcelerometra v iPhone funguje bez chyby.
Perfektná funkcia, ktorá využíva akcelerometer je Shake to Shuffle. Ak teda počúvate nejakú pesničku a chcete sa posunúť na ďalšiu a pritom aktivovať náhodný výber skladieb, tak stačí iPodom iba zatriasť. Zatrasiete a iPod vyberie z pamäte náhodnú skladbu a za ňou ďalšiu náhodnú a ďalšiu, až kým si nevyberiete nejakú skladbu vy a nepotvrdíte ju pomocou stredného tlačidla. Potom sa náhodný výber skladieb deaktivuje.
Novinkou predstavenou s novým iPodom a iTunesom 8 je aj funkcia Genius. Je to funkcia, ktorá po aktivovaní nájde vo vašom prehrávači skladby, ktoré sa perfektne hodia k tej, ktorú práve počúvate. Napríklad, keď som počúval Green Day a aktivoval som Genius, tak mi ponúkol skladby od kapiel ako Zóna A, Horkýže slíže, The Clash, The Offspring a pod. Samozrejme niekedy to tam hodilo úplnú blbosť ako napríklad Michaela Jacksona ku Green Day. Záleží to hlavne na dvoch veciach. Koľko hudby v iPode máte a ako je “natagovaná”, čiže ako sú k danej pesničke priradené informácie typu žáner, rok vydania, interprét a pod. Ak teda máte v iPode desať skladieb a každá je označená napríklad Track 1, Track 2, ..., tak ani Genius vám v tom nenájde hodiacu sa pesničku. Ďalší dôvod prečo udržovať svoju hudbu na poriadku a nehádzať ju hlava nehlava ako na USB.
Nakoniec už len spomeniem funkciu, ktorá číta celé menu a nahrávanie hlasu. Ak teda browsujete menu iPodu, tak každú položku, cez ktorú prechádzate vám iPod do slúchadiel prečíta. Je to výborná vec pre slabozrakých ľudí. Číta to však v angličtine a niektoré slovenské názvy kapiel vyzneli veľmi smiešne.
No a po pripojení slúchadiel vybavených mikrofónom si môžete do iPodu nahrať aj niekoľko hodín zvuku. Vyskúšal som si to a nahral som si takto celú prednášku Steva Wozniaka. Pre inšpiráciu si ju občas pustím.
Čo nájdete v balení
Po rozbalení nájdete v priesvitnej plastovej krabičke okrem iPodu aj tradičné biele Apple slúchadlá. Nie je to žiadny high-end v oblasti slúchadiel, ale neviem, že by niekto sériovo z prehrávačom dodával špičkové slúchadlá. Tie si treba vždy dokúpiť. Ja používam tie originálne a nemôžem povedať, že by mi uši trhalo. Práve naopak, hrajú veľmi dobre.
Ďalej je v krabičke dock adaptér. Pokiaľ nechcete mať iPod pohodený na stole, tak si môžete kúpiť iPod dock. Je to malý stojančekna iPod a keďže je pre všetky iPody rovnaký, tak potrebujete pribalený adaptér, ktorým dock prispôsobíte práve na ten váš.
Na koniec je to kábel. Na jednej strane USB 2.0, na druhej strane iPod konektor. Pomocou neho pripájate iPod k počítaču a nabíjate ho. Toto je zvláštnosť Apple. K prehrávaču nie je pribalená nabíjačka. Tú si v prípade potreby môžete zakúpiť, ale natívne sa iPody nabíjajú cez USB na počítači. Môže sa to zdať ako nevýhoda, ale pokiaľ ste človek, ktorý vo veľkej miere používa počítať, tak externú nabíjačku potrebovať nebudete.
Zhrnutie
Čo sa týka používania, tak za týždňové skúšanie mu nemôžem nič vytknúť. Naozaj. Perfektne sa prenášal, ani som nevedel, že ho mám, keby som nemal slúchadlá v ušiach. V aute napojený na rádio hral bez problémov a dokonca sa aj jednoducho počas jazdy ovládal. Hlavne pomocou Shake to Shuffle. Možno iba menšia nevýhodu môžu pocítiť ľudia väčšieho vzrastu s väčšími rukami. Trend je taký, že veci sa zmenšujú a pri ovládaní by si museli zvykať trošku dlhšie.
Na ovládanie si pre neznalých treba mierne zvyknúť, ale po pár dňoch zistíte, že sa stávate majster v Click Wheel. Rovnako grafické rozhranie je veľmi intuitívne. Pri orientovaní sa v menu prehrávača značne napomáhajú grafické animácie. Vďaka nim sa veci na obrazovke nezjavujú len tak, ale dá sa povedať, že prichádzajú alebo sa posúvajú a vy tak vždy viete, že kde sa v menu prehrávača nachádzate.
Musím povedať, že keby som nemal iPhone, ktorý je tiež iPod, tak nový iPod nano je prehrávač, ktorý beriem všetkými desiatimi. A vlastne, keď tak nad tým rozmýšlam. Možno by sa zišiel.
Viem, že tento článok bol dlhý. Úplne nakoniec si môžete pozrieť video z testovania. Bližšie vám povie niečo o rozbalení, zapojení, prvej synchronizácií, nastavenia synchronizácie videí alebo obrázkov a názorne vám predvedie vyššie uvedené vychytávky. V lepšej kvalite si ho môžete pozrieť priamo na YouTube a po zakliknutí možnosti "watch in high quality". Priamo na YouTube sa dostnete dvojklikom na video. K tomu ešte zopár fotiek z používania a evolučné fotky s iPodom mini. :-)
