Hneď ako sme vystúpili z veľkej lode sme si zobrali malé loďky, ktoré nás dopravili na malinký ostrov s priezračnou, azúrovo modrou vodou a plážou plnou paliem. Presne takto si predstavujem raj. Doteraz tomu neverím.
Každý dostal základnú výbavu (iba okuliare, šnorchel a plutvy) a ako v cirkuse sme naskákali do vody jeden po druhom.
Korálové útesy boli nádherné, nikdy som nevidela nič tak úžasné v mori na vlastné oči. Boli tam stovky rôznych druhov farebných rýb a všetko bolo tak blízko, že som mala pocit že si dooškieram brucho o korály pri plávaní.
Malo to len jediný nedostatok - azijati. Moji ázijský spolustážisti nevedia plávať (asi žiaden azijat nevie, nikdy som žiadneho nevidela) tak sa len tak v záchranných vestách nadnášali, plutvami na nohách ničili korály a ich jediným cieľom bolo byť na fotke. Vodič našej lode mal vodotesný fotoaparát a všade kam sa pohol, tak tam azijati okopávali korály. Vrátilo sa im to v podobe doškriabaných končatín, čiže presne viem kto korály ničil podľa ich odrenín na nohách.
Ako druhú zastávku po potápaní sme išli na iný malinký ostrovček kde chovali malé žraloky, ktoré merali tak 1 meter. Bolo to veľmi vtipné, lebo hneď ako sme tam došli tak všetci z Európy sme naskákali do vody plnej žralokov a azijati so svojimi veľkými drahými foťákmi si nás len fotili. Ich heslo je podľa môjho názoru niečo ako “ nie je dôležité zažiť, ale odfotiť si”.
Spoznávanie takýchto krásnych miest zvyšuje moju chuť cestovať a spoznávať svet. :)
