S touto rečou sa stretávam bežne na Bratislavskej vlakovej stanici a pri každom okienku ku ktorému zablúdi cudzinec. Keď si tento cudzinec pýta lístok na vlak a pani za okienkom zapne mikrofón a opýta sa: ,,Spia-to-čný?” Chudák cudznec nevie čo má odpovedať tak na všetko pritakáva aj keď v podstate spiatočný nepotrebuje.
Je to nejaký reflex starších ľudí rozprávať na cudzincov pomaly po slabikách a hlavne po slovensky. Rovnaká bola aj táto staršia pani v lietadle. Jednoducho sa opýtala letušky, že: ,,Co má-me k jí-dlu?" a neriešila nič viac.
Ale najkrajšie na tom všetkom je to, že stará pani precestovala s velerybou rečou celý svet a ja neistá si v niektorých anglických vetných konštrukciách som sedela doma, lebo som sa bála že mi nebudú rozumieť.
