Kam smeruje slovenský šport ... časť 1. Slovenský fanúšik

Už dlhodobejšie som ako hráč ale aj ako divák pozoroval dianie na slovenských športoviskách, predovšetkým však na volejbalových palubovkách. Došiel som k niekoľkým zisteniam ktoré však nie sú (...aspoň pre mňa...) vôbec pozitívne, sú skôr zarmucujúce a smutné. Na Slovensku okrem takzvaných svetových športov ktorými bezpochyby sú Futbal a hokej pomerne výrazne klesá záujem ľudí či už mladých alebo aj tých starších o dianie v ostatných športových odvetviach. Najvýraznejšie je možné sledovať túto tendenciu pri kolektívnych športoch. Skúsim uviesť príklad: Ak by som sa mal vrátiť o niekoľko rokov dozadu keď som bol ešte malý chalan rád som sa šiel pozrieť na extraligový zápas vo volejbale do Žilinskej športovej haly na Bôriku. Tá je uspôsobená na halové športy všetkých druhov a ak sa nemýlim tak jej kapacita je cez 3 000 miest. Žilina hrala vtedy o popredné miesta v Slovenskej lige a o prvú priečku sa bila pomaly každoročne s Bratislavským VKP. A tradične po vstupe do haly si človek pomerne dlho hľadal miesto na sedenie pretože v hale bolo minimálne 800 - 1000 ľudí. Takáto návštevnosť nebola nijako výnimočná a viem si predstaviť ako sa muselo hráčom na ihrisku hrať keď títo ľudia po každej dobrej výmene tlieskali, povzbudzovali a "hecovali" aktérov na ihrisku. Jednoducho atmosféra porovnateľná (aspoň čo sa týka aktivity publika) dajme tomu s futbalovým prípadne hokejovým zápasom dnes.Ak si to mám porovnať so zápasom dnešného VKP a dnešnej Žiliny na ihrisku VKP - aktuálneho lídra tabuľky, ktorý podľa môjho názoru podáva výkony porovnateľné s európskymi klubmi aj zvučnejších mien. A na tento zápas v najľudnatejšom meste Slovenska prišlo možno 100 ľudí. Volejbal hlavne z našej (žilinskej) strany síce nebol nijako očarujúci ale oproti výkonu publika pri niektorých kvalitných výmenách bol ešte vysoko nad bodom varu. A podobné návštevnosť a zainteresovanosť publika je takmer na celom Slovensku rovnaká.Čo sa stalo s ľuďmi ktorý chodievali na volejbal v minulosti kam sa podeli ...Nemyslím si že ten volejbal na Slovensku je až taký hrozný. Ale aby profesionálny športovci hrali pred prázdnymi tribúnami mi pripadá trochu samoúčelné. Každý športovec vie čo je to počuť potlesk za vynaložené úsilie a je to pre neho niekedy cennejšie ako pochvala od trénera alebo ... aspoň u mňa je to viac cenené ako peniaze ktoré za tieto výkony dostávam. Pretože viem že som tým športom nerobil niečo len pre seba ale aj niečo málo pre ľudí.