Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Gerda premohla Snehovú Kráľovnú,
Jar však zablúdila tu kdesi,
v labyrinte zrkadiel.
Bez niti.
Do bezplamenného ticha
ešte stále kvapkajú
vyčítavé ozveny hlasov
mojich milovaných.
Na sklenej hranici seba a mňa
hľadám svoje detské dlane v nádeji,
že v črepníku presadeného času
vykvitne láska.
Tak, ako v niektorej
z utrápených nocí
z poplakaného popolníka
vyklíči odpustenie.
