Zatiaľ čo u našich exfederálnych kolegov sa údaje zo spisov ŠtB objavujú v médiách priebežne a viacmenej neplánovane, u nás sa podobný proces odohral jednorázovo. Pred dvoma rokmi zverejnil Ústav pamäti národa na internete všetky dostupné menné registre agentov, spolupracovníkov a obetí komunistickej tajnej polície. Novinári boli vtedy zvedaví predovšetkým na Vladimíra Mečiara. Avšak ani rok 2005 nedal jasnú odpoveď na otázku, či trojnásobný expremiér figuroval v rámci ŠtB len ako sledovaná osoba, alebo tiež ako vedomý prisluhovač. 1. poznámka pod čiarou: V súvislosti s lídrom HZDS a jeho fungovaním v Štátnej bezpečnosti sa spomína predovšetkým kauza Tisova vila. V roku 1990 mal vtedajší minister vnútra Vladimír Mečiar vydať pokyn k skartovaniu eštebáckych zväzkov, uložených v Trenčianskej vile, patriacej ministerstvu (jedným z realizátorom nariadenia bol Jaroslav Svěchota, neskôr zapletený do únosu Michala Kováča ml. a ďalších akcií Lexovej SIS). Mečiar sa rovnako tak postaral o to, aby na Slovensku nevošiel v platnosť Lustračný zákon. Treba ale dodať, že jeho zavedenie blokovala po roku 1998 i prvá Dzuridnova vláda, ktorej dôležitým partnerom bol Rudolf Schuster. Podľa Lustračného zákona by sa totiž súdruh Schuster, bývalý člen ÚV KSS, nikdy nemohol stať prezidentom republiky. No a samozrejme, nemusí sa pripomínať, že HZDS je dnes hlavným zástancom zrušenia Ústavu pamäti národa, ktorú nám mimochodom Česi veľmi závidia . Odtajnenie zväzkov ŠtB v roku 2005 však prinieslo viacero prekvapujúcich odhalení v prípade iných osobností verejného života a politiky. Najväčšou rybou sa stal arcibiskup Ján Sokol. Ten sa v evidencii ŠtB nachádzal už od sedemdesiatych rokov a v lete 1989 bol dokonca preregistrovaný na agenta, teda do kategórie, ktorá a priori predpokladá vedomú spoluprácu. 2. poznámka pod čiarou: Ján Sokol je vôbec zaujímavou postavou. O jeho obdive k Jozefovi Tisovi a klérofašistickému Slovenskému štátu, založenom na Hitlerovej dobrej vôli a rasistických zákonoch sa už toho popísalo hodne. Okrem toho sa bratislavko-trnavský metropolita dostal do médií i pred voľbami 2002, kedy veriacich metaforicky vyzýval, aby nevolili Ficov Smer, či Ruskovo ANO. No a pikantné tiež je, že v januári 1991 bol Ján Sokol kňazom, ktorý dal posledné pomazanie Gustávovi Husákovi.Popri „slovenskom Wielgusovi“ sa na webe medzi agentmi ŠtB našli i kapitán hokejových majstrov sveta z roku 1985 a neskorší vedúci Schusterovej prezidentskej kancelárie Dárius Rusnák, prvý muž Matice slovenskej Jozef Markuš, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók, či šéf Slovenského olympijského výboru František Chmelár. Z politikov sa jednalo o poslancov NRSR Jozefa Banáša (SDKÚ), Dušana Muňka (Smer) a europoslanca Arpáda Duka-Zólyomiho (SMK). Aktuálne sa spolupráca s ŠtB týka nového šéfa spravodajstva v STV Jána Šmihulu. Ani jeden spomínaný pán nevyvodil zo svojho mena v kolónke Agent výraznejšiu osobnú zodpovednosť. K tej sa odhodlali len ľudia „z druhej ligy“, ako vtedajší šéf Červeného kríža Bohdan Telgársky, vládny splnomocnenec pre zahraničných Slovákov Claude Baláž a po nátlaku i tajomník ministerstva výstavby Ján Húrny. Za zmienku však stojí tiež Anton Stholec, bývalý katolícky disident, ktorý dokonca strávil desať rokov v Jáchymově. Predovšetkým jeho prípad, čoby agenta ŠtB, vyvolal otázky o vierohodnosti zverejnených registrov. Naopak, k osobám, ktorých mala komunistická rozviedka sledovať patril Ján Korec, František Mikloško, Jozef Majský, Ivan Gašparovič, Ján Čarnogurský a iný. Na rozdiel od Česka nás teda zrejme už ďalší eštebácky kostlivci v skrini nečakajú a vyrovnávanie s komunistickou minulosťou sa zdá byť uzavreté. Otázkou je, či je to dobré, alebo zlé ... . (Tento prehľad som pripravil v pondelok pre istý český denník. Pokiaľ sa medzitým niečo podobného objavilo aj inde, tak sa ospravedlňujem za ne-originalitu)
