Moja počítačová história - 1. časť

A začal by som pekne od počiatku, kde to všetko začalo...

Obdobie - základná škola, asi tak 5ty ročník. Príbuzný si za ťažké peniaze (cca. 3.000,- Kčs) kúpil prvý HomeComputer - Didaktik M. A v tedy sa začala moja závislosť na počítačoch. Stručne by sa dal tento výtvor opísať asi takto: 48kB operačnej pamäte, pričom prvých 6912 slúžilo ako grafická pamäť a zbytok ste mohli využiť na samotný program. Pred operačnou pamäťou sa nachádalo ešte 16kB ROMky, takže v skutočnosti ste začínali niekde okolo adresy 16384 (čo je vlastne začiatok adresy obrazovky). Na jeden zobrazený atribút zložený z 8x8 pixelov ste mohli naplácať len dve farby, neskôr prišli niektorí na to, ako zobraziť dve farby na 8x1 atribúte (tzv. multicolor :) Mozog počítača bol tvorený 3,5MHz procesorom Z80A. Pripojiť ste si mohli dva joysticky - Sinclair a Kempston. Všetky programy a hry boli uložené na magnetických páskach, takže nahratie hry do počítača sprevádzali tri základné kroky - nájdenie patričnej kazety, pretočenie kazety na pozíciu, kde sa začína hľadaný program a samotné nahratie do počítača. V prípade, že ste nemali veľmi kvalitný prehrávač poprípade kazeta bola už častým používaním mierne znehodnotená, častokrát sa nahrávanie prerušilo a museli ste začať od začiatku. Prvá moja hra bola samozrejme BrickWall (alebo Wall breaker, nespomínam si na presný názov) - opis hry na pribalenej kazete hovoril za všetko - "Zdemoluj stenu, zachráň okná." Išlo o klasickú hru, ktorú určite poznáte aj z iných platforiem. Odrážate akousi doskou loptičku do steny zloženej z tehličiek, ktoré sa po náraze rozbijú. Postupne som prichádzal k ďalším hrám a spomenúť všekty by asi nebolo možné, preto sa pozastavím len pri tých najlepších.
Prvou takou naj. hrou bola jednoznačne R-Type . Išlo o vesmírnu strieľačku, kedy ste malou loďkou strieľali na všetko, čo sa hýbalo a na konci každého levela bol záverečný boss. Po ceste ste mohli nájsť rôzne zbrane, ktoré Vám v boji pomáhali (ja som mal najradšej asi laser :). Proste krása a nádhera... ak ste tú dobu zažili, viete o čom rozprávam.
Druhá skvelá hra, na ktorú nesmiem zabudnúť bola od Františka Fuky (niekto možno pozná :) - Tetris2 . Tetris určite každý z Vás aspoň raz hral no tento bol niečím výnimočný. Okrem možnosti hrať dvom hráčom na jednom počítači tento výtvor vynikal hlavne tým, že obsahoval 99 levelov, kde každý bol niečím iný od toho predchádzajúceho. Nešlo teda len o také bezduché ukladanie náhodných útvarov až do omrzenia a level neznamenal len vyššiu rýchlosť padania. Tu ste často museli plniť rôzne kvóty poprípade likvidovať určité útvary na hracej ploche. Nie som si celkom istý, kam som sa až dopracoval, no 50ty level som určite nevidel. A ak ste si náhodou mysleli, že pre Vás je tetris príliš jednoduchý, mohli ste si prepnúť počet útvarov z klasických 7 na 14. To už potom dalo riadne zabrať dostať sa cez 10ty level.. :)
No a nakoniec to najlepšie - hra, ktorú neprekonala asi zatiaľ žiadna hra - Bloodwych. Jednalo sa o klasické RPG. Chodili ste po dungeonoch a snažili sa dostať k východu. V ceste Vám stálo okrem množstva nepriateľov aj zopár nástrah v podobe rôznych prepadlísk, strieľajúcich stien poprípade ukrytých vchodov za priechodnými stenami. Vaše postavy sa postupne učili nové kúzla (kupovali ste ich v spánku od akéhosi škriatka), nachádzali ste nové zbrane a brnenia a občas ste stretli obchodníka (tj. postavu, čo na Vás neútočila) a mohli ste si "zakšeftvoať". No najpodstatnejšia vec, ktorá z tejto hry robila niečo viac než len bezduché pobehovanie po bludisku a hľadanie kľúčov od brán bola skutočnosť, že hru mohli hrať dvaja hráči súčasne na jednom počítači. To si neviete predstaviť, čo to v tej dobe znamenalo. Pamätám si, že niekoľkohodinové hranie každý deň spôsoboval nemalé škody na nekvalitnej klávesnici Didaktiku. Pod upotenými prstami totiž schádzal potisk z klávesnice a tak sme ju museli celú obaliť tenkou priehladnou fóliou. My sme si s bratom zážitok z hrania trochu pokazili tým, že sme prišli na jeden bug v hre, kedy sme si mohli namnožiť akýkoľvek predmet, ktorý po použití zmizne. Čiže jedlo, vodu, šípy, peniaze ale aj kľúče, ktoré ste mali za úlohu hľadať, sme mali vždy namnožené v potrebných množstvách.
Ďalšie hry už radšej nebudem opisovať, bolo ich jednoducho veľa tak aspon menovite spomeniem pár významných: Cybernoid I, II, séria príbehov vajíčka Dizzy, Quadrax, Quazatron, Silent Service, Silkworm, Commando, Nebulus, Firefly poprípade Defender of the Crown. Ak by ste si chceli zaspomínať na staré dobré časy, tak odporúčam tento link . Jednoducho si zvolíte v zozname hru, ktorú chcete hrať a môžete si zaspomínať...

Ako čas plynul a mal som asi tak 12 rokov, dostali sme od rodičov na vianoce vlastný počítač - ZX Sectrum Delta s množstvom hier a programov, odhadom tak 40 plných kaziet (na jednu kazetu sa vošlo približne 25 hier). Už sme si teda nemuseli požičiavať spomínaný Didaktik M a konečne som sa mohol hrať hneď po príchode zo školy. Neskôr brat zohnal AY-3-8912 čip - taký pekný veľký švábik, ktorý po zapojení generoval troj-kanálovú hudbu. Niečo úžasné prejsť od škrípania interného speakra k takejto hudbe. Potom nasledovala 5,25" disketová mechanika, ktorá odstránila to dlhé čakanie a problémy s tým súvisiace (i keď zároveň odstránila to vzrušenie a radosť, keď sa Vám podarilo po veľa neúspešných pokusoch hru nahrať :) Popri tom hraní som sa začal chvíľku venovať skladaniu hudby (na spomínanej AY) no po roku pokusoch som nedokázal "skomponovať" skoro nič počúvateľné. Bolo pár výnimiek, no v porovnaní s inými hudobníkmi som bol nikto. Tak som skúsil programovať. Tam mi to už išlo o niečo lepšie, no BASIC bol príliž pomalý na nejaké väčšie animácie a kompilovaný BASIC bol síce rýchlejší, no stále to nebolo ono. Tak som sa pustil priamo do assembleru, no naneštastie prišla éra PCčiek a tak som vyprodukoval len jedno pozeratelné demo (hudba moja, grafika brat - zase v porovnaní s inými demami nič extra)

Aby som nezabudol - niekde medzi týmto všetkým sme dostali ešte ďalší počítač - Commodore 64, no na ňom sme hrávali akurát tak Spy vs. Spy . Dve postavičky - čiže multiplayer hra - mali za úlohu odletieť na lietadle preč no potrebovali na to nájsť letenku a kľúč (alebo aké predmety to boli). Prehľadávali ste preto rôzne skrine, obrazy a pod. a molhi ste nastražiť pascu svojmu súperovi - do skrine boxerskú rukavicu na strune, nad dvere vedro s kyselinou alebo na obraz natiahnuť elektrickú prúd. Samozrejme, pasce nebolo vidieť, no molhi ste používať rôzne predmety na deaktiváciu pascí... jednoduchá hra, no dosť dlho nás bavila a celkom slušne sa dalo pri nej pobaviť. Bolo vydaných viac častí tejto hry, no táto sa nám zdala asi najlepšia.

Na záver tejto časti už len jeden link - ak by ste si chceli oživiť spomienky na 8-bitové počítače ako Atari, Commodore 64 alebo ZX Spectrum, skúste budúci rok navštíviť nejakú demopárty, napríklad aj túto. Zaspomínate si a uvidíte aj nové technológie, ktoré nostalgici vytvorili pre svojich miláčikov... :)