Americký verzus európsky film

Niečo na tom bude, totiž úplne vážne som si všimol, že hollywoodska produkcia vytvára veľké množstvo „ľahkých“ filmov, aj keď určite je každému jasné, že tam nájdeme aj niekoľko kvalitných filmov so značkou Made in USA.

Prečo teda Američania chrlia jeden jednohubkový film za druhým? A prečo sa Európa snaží zaujať ťažkými filmami, niekedy až zvláštne psychologicky začarovanými?

No to presne neviem, ale celkom ma rozosmialo, keď podobný problém riešil istý pán Tocqueville niekedy okolo roku 1830. Tento mladý Francúz skúmal americkú spoločnosť a medziiným sa zamýšľal aj nad tým, prečo Američania píšu také veľké množstvo úplne čajových kníh.

Tocqueville spomína, ako prišiel do amerického kníhkupectva a čudoval sa, že americkí autori sú ako bezodná studnica. Po prečítaní niektorých diel však zistil, že literatúra v Spojených štátoch veľkú umeleckú hodnotu mať nebude. Teda nie žeby to bol totálny brak, ale značne zaostávala za umeleckým duchom vtedajšej Európy.

Čím to bolo? Zatiaľ čo v Európe sa čítaniu kníh venovala aristokracia a hŕstka intelektuálov, v Amerike zvykli čítať knihy všetci. Praktická neexistencia aristokracie a voľný trh v USA spôsobili, že náročných čitateľov bolo málo . Trh s knihami si vyžiadal veľké množstvo kníh, ale takých, ktorým by obyčajný človek, ktorý chodí každý deň do práce, ľahko porozumel.

Inak len tak medzi nami, Tocqueville spomína, že Američania zase nie sú dva krát vzdelaní. To je vraj spôsobené aj tým, že do praktického života nebolo treba vedieť veľa obšírnych poznatkov (ako je to v európskom vzdelávacom systéme dodnes), ale iba pár úzko špecializovaných vedomostí.

No a je zrejmé, že pre vysoko praktických a nie vysoko vzdelaných ľudí nebude niekto písať kvalitnú umeleckú literatúru . Kultúra je kultúra a to, čo Tocqueville sťahuje na literatúru, platí na film dvojnásobne.

Asi nemôžme od filmov Made in USA čakať priveľa. Sú určené ľuďom, ktorý nemajú ani čas, ani chuť sa zaoberať umením, kvalitou, či nebodaj intelektuálnou náročnosťou. Európanom niečo z tej tvorby pre aristokraciu ostalo ešte dodnes. Preto sa občas stane, že natrafíte na „kvalitný“ európsky film, ktorý má až tak prepracovanú pointu, že ju jednoducho do konca filmu neodhalíte. A niekedy ani roky potom.