Takto v zmysle akejsi oficiálnej „poučky“ definujeme samých seba. Pri našej činnosti sa však vždy snažíme používať niečo, čo považujeme za štandardnú výbavu každého (mladého) človeka – zdravý rozum. Považujeme sa totiž za pragmatikov, ktorí sa snažia pracovať racionálne. Iste, aj my sa pri práci smejeme, tešíme sa, ale aj nadávame, z času na čas buchneme po stole... . Vždy si ale snažíme zachovávať prirodzený nadhľad alebo ak chcete, ľudovo povedané, chladnú hlavu. Príliš mnoho emócií, príliš mnoho ideológie, bezbrehých snov a absurdných ideí, priveľa absolútneho presvedčenia v akomkoľvek ponímaní a tým pádom nemožnosť prijímania pragmatického konsenzu nemôže nikdy viesť k implementácii akéhokoľvek rozumného a prospešného riešenia. V zmysle uvedeného sa staviame aj k migračnej otázke. Je nesmierne potrebné pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú, ale zároveň deklarujeme svoje jasné nie povinným kvótam, ktoré považujeme za iracionálne, absurdné a nič neriešiace opatrenie. Prečo?
Sme mladí ľudia, ktorí chcú na Slovensku naďalej žiť, študovať, pracovať a vychovávať svoje deti využívajúc všetky práva, na ktoré máme nárok, no zároveň v súlade so všetkými povinnosťami, ktoré nám automaticky vyplývajú zo slovenského a európskeho občianstva. Ak má niečo fungovať, musia byť dodržiavané podmienky a pravidlá hry. Je nebezpečným precedensom, ak migračná vlna preniká do Európy bez akýchkoľvek pravidiel. Je absurdné vyžadovať razantné dodržiavanie tvrdých pravidiel v rámci všetkých európskych politík od obyvateľov jednotlivých členských krajín EÚ na jednej strane, pričom na strane druhej doslova ponúkame benevolentné porušovanie zákonov obyvateľom mimo krajín EÚ, ak sa bavíme napr. o prekračovaní spoločných európskych hraníc, alebo pri ignorovaní azylového procesu. Je evidentné, že drvivá väčšina migrantov neuteká pred vojnou. Chcú ísť za lepším životom v absolútnej väčšine z utečeneckých táborov z krajín, kde nevládne vojna. Túžba po lepšom živote je v každom jednom z nás, ale napĺňať ju možno iba v zmysle zákona a pravidiel. Ako by sa tvárili bohaté európske krajiny, ak by sa všetci obyvatelia Rumunska alebo Bulharska, kde je nižšia životná úroveň, jednoducho pobalili a spoločne sa vybrali smerom do Nemecka alebo Francúzska? Veď tak ako Slovensko pred viacerými rokmi, aj oni museli splniť množstvo konvergenčných kritérií minimálne kvôli vstupu do EÚ, resp. vyhliadke za lepšie životné podmienky pre celú krajinu. Opakujeme a stojíme si za tým, že pravidlá sú dané a ak ich prestaneme dodržiavať my alebo ich nebudeme vyžadovať od iných, vzniká veľké množstvo nebezpečných precedensov, ktoré môžu mať vážne následky v rámci ďalšieho fungovania EÚ.
Pomáhajme, chráňme, poskytujme súčinnosť. Avšak adresne a tam, kde celá situácia vznikla. Pri tom sa zároveň pýtame, kto spôsobil nepokoje na severe Afriky a na blízkom východe? Prečo tí, ktorí pomáhali rozvrátiť krajiny ako Líbya, alebo Afganistan, pokúšajú sa destabilizovať situáciu v Sýrii, nepracujú dnes intenzívne na urgentnej pomoci tým najchudobnejším, ktorí nemajú tisícky eur na odchod z krajín, ktoré sa zmietajú vo vojne? Prečo neotvárajú náruč všetkým tým, ktorí kvôli destabilizácii vlastnej krajiny cudzími mocnosťami utekajú/utiekli (ešte neutiekli) z vlastného domova? Prečo ich chcú mocenskými zásahmi zrazu prerozdeľovať na základe (falošnej) solidarity? Prečo? Buďme ľuďmi, zachovajme si ľudské tváre. Myslime však na to, že aj my máme nárok na zachovanie ľudských práv nie len teraz, ale aj za sto rokov. Pamätajme na to, že naša krajina sa rozvíjala a dostala sa pomerne ďaleko aj vďaka tradíciám a hodnotám, ktoré aj mnoho pokolení pred nami vyznávalo a aj do budúcna by to tak malo byť. Neberme na ľahkú váhu veľmi vážne upozornenia týkajúce sa možného narušenia bezpečnostnej situácie – áno, aj na Slovensku. A najmä, stojme si za svojim názorom, naberme odvahu pomenúvať veci správnymi slovami. Majme zdravý rozum, buďme racionálni a áno, pomáhajme. Avšak vždy a všade s chladnou hlavou, cielene a bez zbytočných emócií, ktoré sú v nás často vzbudzované na základe poloprávd a konšpirácií. A práve preto sa plne stotožňujeme s politikou vlády SR na čele s premiérom Robertom Ficom v otázkach migračnej krízy, ktorá je absolútnou témou číslo jeden minimálne v celej Európe. Plne sa hlásime k navrhovaným riešeniam, ktoré vláda SR jednoznačne už niekoľko krát navrhla. Odmietame povinné kvóty, ktoré, opakujeme, považujeme za absurdné a navrhujeme, aby sa migračná kríza vyriešila komplexne a systémovo tak, aby sa v budúcnosti nič podobné nemuselo opakovať. Toto vôbec nie je o xenofóbii, šovinizme, fašizme, nehumánnosti... . Je to o zdravom rozume, ktorý prajeme všetkým tým, ktorí ho buď stratili, alebo ho ešte nenašli, nech je ich úmysel už akýkoľvek.
Predsedníctvo MSD
