To si už určite mnohí z vás v zamestnaní vypočuli a mnohí si aj naozaj nové zamestnanie začali hľadať. Ja si síce tak úplne nehľadám novú prácu, ale keďže sa tak trochu rýpem v personalistike a vo veciach s tým súvisiacich, občas si zájdem na nejaký pohovor. Len tak, aby som nevyšla z cviku a aby som aj preskúmala zákonitosti trhu práce. Tak som sa v piatok vybrala do jednej personálnej agentúry.
Všetko prebiehalo ako obvykle. Poslala som životopis s motivačným listom ako reakciu na internetovú ponuku. Pani AB z personálky mi hneď na druhý deň zavolala a pozvala ma na pohovor. Dala mi na výber dva termíny v piatok, ani jeden my nevyhovoval nejak extrémne, ale tak som sa teda sľúbila, že prídem o jedenástej. Pani AB mi nepovedala, ako dlho bude pohovor trvať, tak som si rezervovala štandardnú trištvrtehodinku.
Slušne oblečená so životopisom v ruke som o jedenástej zazvonila na zvonček a vstúpila do priestorov personálky. Privítala ma pani XY, posadila do nevľúdnej chodbičky na stoličku a bez slova odišla. Cítila som sa ako v čakárni u zubára, len tu dvadsaťkorunu si odo mňa nikto nepýtal. Ale keďže som už v tejto personálke bola, hovorila som si, že veď sa to hádam nejak pohne tým správnym smerom.
Čakala som tam asi 15 minút, keď si nejaká iná zamestnankyňa personálky prišla umyť jablko do kuchynku, ktorá bola na pravo od miesta, kde som sedela. Cestou z kuchynky mi povedala: „Hneď to bude!“ Tak to som už fakt začala pochybovať o tom, či som na správnom mieste. Po polhodine čakania ma už moja trpezlivosť prešla, postavila som sa a slušne sa opýtala pani XY: „Prosím vás, ako dlho tu budem ešte čakať?“ „No ja neviem, AB má predsa iný pohovor, keď skončí, bude sa Vám venovať!“ S odpoveďou som sa samozrejme neuspokojila, pretože môj čas vyhradenýna pohovor som už zabila čakaním. „Bohužiaľ, ja tu nemôžem dlhšie čakať, o dvanástej mám stretnutie.“ Pani XY skoro odpadla od prekvapenia, ako je možné, že nemôžem čakať. „A to si ako predstavujete, chcete si predsa nájsť prácu a bez pohovoru to nejde!“ Napočítala som do desať a s úsmevom na tvári hovorím: “Milá pani XY. Je síce pravda, že si chcem nájsť prácu, ale vy hlavne chcete nájsť vhodného kandidáta pre vášho klienta. A bez slušného správania ku kandidátom do nepôjde. Prajem pekný deň a dovidenia.“
Odišla som s pocitom, s ktorým veľmi často chodím so slovenských personáliek, so sklamaním. Tak neviem, či je problém vo mne, alebo v prístupe pracovníkov personálnych agentúr k uchádzačom. Ale jedno je isté, do priestorov personálky, v ktorej som bola v piatok, už nevstúpim. Pretože aj ja mám možnosť si vybrať personálnu agentúru, ktorej služby budem využívať.
