Ryba je jedna krásna hra, ktorú si aj ja občas dám, keď mi práce lezie ušami. Princíp je ten, že malá ryba žerie menšie rybky a tým rastie. Čím viac malých rýb zje, tým je väčšia a môže žrať väčšie ryby, stále ale platí pravidlo potravinového reťazca. Nemôžeš zjesť väčšiu rybu ako si sám. Pretože väčšia ryba ťa zje a môžeš začať od začiatku. A tak on hrá túto hru a keď už je naozaj veľká ryba, tak si povie, že už nechce byť väčší a hru skončí. Potom spokojne začne pracovať.
V jeho živote to funguje rovnako. Žerie len menšie rybky, aby mohol rásť, ale neplytvá nimi. Dá si len takú, ktorá mu chutí a ktorá ho posunie o kúsok vyššie. Nezneužíva ich, pomáha im. Takých ľudí, ako je on, je málo. Pretože ľudia sa evolúciou alebo už ani neviem akým zázrakom naučili zjesť všetko, čo im príde do ruky a pod zub. Jednu za druhou hádžu do seba a tešia sa z toho, akí sú silní a akí sú páni. Problém je len jeden...nikto nemôže žrať ryby do nekonečna, existuje totiž niečo, čo limituje ľudskú spotrebu. A teda jedného dňa príde väčšia ryba, ktorá bude rovnako nenásytná a zje všetko, čo je menšie ako ona sama. Nikto ale nevie, kedy to bude.
