Mnohí, ktorí budú čítať tento článok si povedia, že na tom nič nie je. Pre mňa je však navštívenie Austrálie veľký úspech. Ono cestovať, keď má človek peniaze je to najmenej. Cestovať však, keď ich nemá je o niečo ťažšie :)
Napĺňanie môjho sna začalo počas prvých prázdnin na výške. To som išiel skúsiť šťastie do Británie. Vtedy sme ešte vďaka hromadnému cestovaniu našich rómskych spoluobčanov mali v Británii víza. Zobral som si študentskú pôžičku, vybavil víza a šup ho cez Londýn do Norwichu na farmu. Za peniaze zarobené v Británii, som si pokryl náklady spojené s cestou do Spojených štátov. Keďže predsa len cesta do Austrálie je ešte drahšia, tak peniaze zarobené v USA som zase použil na cestu do Austrálie. A ak sa pošťastí a náhodou pribudnú aj nejaké peniaze na mojom austrálskom účte, tak by som chcel vidieť aj Nový Zéland. Síce to nie je už krajina z môjho detského sna, ale predsa len byť tak blízko a nevyužiť to, by som mohol neskôr ľutovať.
Samozrejme, že to nie je koniec môjho cestovania. Ako som postupne plnil plány, tak som nové tvoril. Napríklad mi stále chýba Eifelova veža v Paríži. To si však nechávam na koniec, keďže pri dnešných cenách leteniek nízko nákladových aerolínii, je Paríž už naozaj veľmi dostupná destinácia.
A keďže som športový fanúšik a tú pravú športovú atmosféru na našich prázdnych štadiónoch nezažijem, tak až raz budem veľký pôjdem do Mníchova na futbal, ktorý bude pozerať (a samozrejme aj poriadne fandiť) vypredaný štadión :)
Takže ako som napísal v nadpise: „Mám to za sebou!“
