Keďže som chcel trocha lepšie prezentovať svoju krajinu, chcel som si so sebou zobrať slovenskú zástavu. Bohužiaľ tú čo mám, som si nechal doma na Slovensku. Skúsil som ešte koncom júna napísať na slovenský konzulát v Austrálii, že by som si chcel kúpiť našu zástavu, nakoľko chcem reprezentovať našu krajinu na WYD. Odpísali mi po štyroch dňoch, že takú službu neposkytujú a že mi ešte napíšu, kde by som tú zástavu mohol kúpiť. Druhej odpovede som sa už nedočkal a tak som išiel na Svetové dni mládeže bez slovenskej zástavy. To len tak na okraj, že podľa mňa by minimálne slovenské zástavy mali predávať naše konzuláty po celom svete.
Takže úvodný deň v Sydney bola otváracia omša na Barangaroo. Mimochodom Barangaroo je prístavisko v Sydney. Tam sa zišlo niečo cez 150 000 mladých z celého sveta. Zámerne píšem, že mladých a nie mladých katolíkov. V mojom prvom článku o WYD sa v diskusii vyskytol názor, že názov Svetové dni mládeže je pokrytecký názov, lebo ide iba o katolíkov. Osobne som sa na WYD stretol s ľuďmi, ktorí neboli katolíci (neveriaci, anglikáni ale dokonca som stretol aj hinduistov). Ono pre tých, čo si myslia, že ide iba o nejaké náboženské stretnutie, kde sa všetci celý čas modlia, môžem napísať, že sa veľmi mýlia. V prvý deň mimo omše boli na Barangaroo rôzne koncerty, ktoré samozrejme bavia rovnako tak katolícku mládež ako aj tú nekatolícku.
Druhý deň nebolo na programe vôbec nič kresťanské, čiže ďalší dôkaz toho, že podujatie je otvorené všetkým. Mladí sa mohli baviť na rôznych podujatiach a celé to bolo nazvané Festival mladých. Inak v utorok som sa zoznámil s jedným Španielom, ktorý mi povedal, že ďalšie svetové dni budú práve v Madride, tak som bol prekvapený, že to chalanisko vedel už dopredu.
Tretí deň sa opäť niesol v znamení hromadného stretnutia na Barangaroo, keďže po prvýkrát medzi nás prišiel pápež Benedikt XVI. Prišiel netradične na lodi a celá jeho plavba bola prenášaná cez veľko plošné obrazovky.
Posledný deň v centre mesta bola krížová cesta. Celé to bolo hrané, takže skutočne to bol nielen náboženský ale aj kultúrny zážitok. Po krížovej ceste nasledovali opäť vystúpenia spevákov.
Celkovo organizáciu na Barangaroo môžem veľmi pochváliť. K dispozícii bolo aj jedlo pre pútnikov bezplatnou výmenou za kupóny, ktoré všetci dostali pri akreditácii. Veľmi chválim myšlienku, že jedlo bolo vydávané iba skupinám po 6, čiže viac menej donútili jednotlivcov, resp. páry, aby sa zoznámili s ďalšími ľuďmi. V balíku bolo vždy nejaké ovocie, koláč a nejaké jedlo. Buď to bol hovädzí koláč (priznám sa, že to som nielen jedol prvýkrát ale aj počul prvýkrát) alebo kuracie, jahňacie alebo bravčové guláše (niečo na ten spôsob).
V sobotu sme sa všetci presunuli na dostihovú dráhu do Randwicku, kde sme spoločne strávili sobotu, noc so soboty na nedeľu a samozrejme aj záverečnú svätú omšu, ktorú celebroval svätý otec. Ako som už spomenul na začiatku, tak tu bolo už niečo viac ako 400 000 ľudí, čiže k tým prvým 150 000 sa pridali ďalší (predpokladám, že už iba domáci). Keď som pri národnostiach, tak samozrejme najpočetnejšie zastúpenie mali domáci Austrálčania, nasledovaní Američanmi, Španielmi, Talianmi ale keďže to bolo skutočne kvantum ľudí, tak sa to ťažko posudzuje. V každom prípade môžem povedať, že tam boli zástavy, ktoré som vôbec nepoznal. Budem si musieť trocha obnoviť svoje vedomosti :)
Sobotná noc... tu treba povedať, že noc bola skutočne studená a snáď to všetci prežili v zdraví. V každom prípade ja som prežil a v nedeľu ráno som sa už tešil na záverečnú omšu. Svätý otec prišiel s veľkým predstihom a spravil si trocha väčšiu jazdu po celej Randwickej dráhe. Osobne sa mi prvýkrát podarilo vidieť pápeža skutočne na krátku vzdialenosť, keďže som bol hneď pri zábradlí, ktoré delilo ľudí od dráhy po ktorej išiel papamobil, čiže to skutočne boli nejaké 3-4 metre.
Nechcem tu zbytočne písať veľmi dlhý článok, takže už to iba zhrniem. Cez záverečnú omšu prijali sviatosť birmovania mladí z celého sveta (mimo iného aj jeden Čech) a po jej skončení sa už Benedikt XVI poďakoval všetkým za účasť (samozrejme vo viacerých jazykoch) a oznámil miesto a čas ďalších WYD.
Austrálski organizátori potom všetky východy spojili do jedného, aby všetkých vyviedli na hlavnú vlakovú a autobusovú stanicu Central odkiaľ sa bezplatne všetci dostali kam potrebovali. Takisto sa mi veľmi páčil nápad, že na rôznych FM frekvenciách bola vysielaná omša v rôznych jazykoch. Nemal som so sebou handsfree sadu, takže môj mobil nevedel prijať FM signál, ale podľa info, ktoré som čítal na Barangaroo to bola francúzština, nemčina, taliančina, španielčina a poľština.
No už som toho napísal fakt nejako veľa, takže chcem len pochváliť organizáciu, všetkých dobrovoľníkov (fakt ich bolo plné mesto a vďaka nim sa človek snáď ani nemohol stratiť) a samozrejme mladých z celého sveta. Ako som napísal vo svojom prvom článku mladí pútnici z Kene, ktorí šetrili na WYD celé tri roky a isto aj mnohí ďalší vynaložili veľké úsilie, aby sa mohli Svetového dňa mládeže zúčastniť. Ja tým, že som v Sydney bol, som nemusel platiť vôbec nič. V každom prípade to však bolo niečo tak úžasné, že na tie ďalšie Svetové dni mládeže v roku 2011 v Madride pôjdem, aj keby som mal letieť cez celú planétu zo Sydney. Bol to zážitok, na ktorý sa nezabúda a tí, ktorí budete mať možnosť ísť do Madridu, tak si tú šancu isto nenechajte újsť.
PS: Foto sem dávať nebudem, keďže na stránke www.tkkbs.sk nájdete kopec fotiek.
