http://www.trisestry.cz/index.htm
Výsledok „telefonistickej akcie“ bol úspešný a zúfalý zároveň. Odkedy som sa dohodla s Kristi, že u nich v dome nájde mačiatko nový domov, zhrýzali ma pochybnosti.
S čerstvo ohryzenými nechtami som sa zamotala do cyklu sebaspytovania, či riešenie, ktoré som nakoniec pre kocúrika našla zapadá alebo nezapadá do rámca teórie menšieho zla... Touto pochybnosťou som sa naozaj len veľmi ťažko prehrýzla.
ZAPADÁ, posúďte sami:
- Kristi je moja kolegyňa, veľmi milý, dobrý a zodpovedný človek.
- Kristi býva v rodinnom dome na dedine v blízkom okolí Košíc a to je dobrá správa, budem môcť na diaľku sledovať, ako sa kocúrikovi darí. Darí?
- Kristi a jej rodina by chceli mať pri dome mačku (aj to je dobrá správa), lebo práve teraz žiadnu nemajú.
- Prečo?
- Lebo ich dom je situovaný pri pomerne frekventovanej ceste a všetky mačky, ktoré zatiaľ mali, skôr, či neskôr skončili pod kolesami nejakého dopravného prostriedku.
Bude naše mačiatko ďalšou obeťou? Ako dlho asi zvládne odolávať lákadlám spoza plota rodinného domu? Navrhnem Kristi, aby z kocúrika vychovali interiérového maznáčika, ktorý nevystrčí čumák z domu. Alebo jej navrhnem, aby si nechali dom obohnať aspoň trojmetrovým múrom. Prípadne by som jej mohla navrhnúť, že jej mačiatko povartujem, kým sa presťahujú na menej nebezpečné miesto.
ZÚFALÉ, uznáte sami.
Celý zvyšok víkendu som premárnila hlúpou hrou na infantilného bôžika panujúceho vesmíru kolónie bytových mravcov v zápalkovej krabičke. Bola som rozhodnutá dobre rozhodnúť o živote či neživote najdúšika ....
...a zatiaľ v byte číslo 14 jedno malé mačiatko prirastalo k srdiečku istej pani Magdaléne.
