K eď som bola malá lečo pre mňa predstavovalo jedno z najnechutnejších a veľmi neesteticky pôsobiacich jedál. Nad dospelákmi, ktorí s prižmúrenými očami svojimi bradami kreslili do vzduchu nad tanierom leča oslavné kružnice na jeho vôňu, som ja iba neveriacky krútila svojou detskou hlavou. Čas plynul, dievčatko dorástlo na od-všetkých-chlapcov-aspoň-o-pol-hlavy-vyššiu základoškoláčku v prezúvkach - lečo stále na zozname neobľúbených jedál. Gymnázium a prvé chaty so spolužiakmi. Od-väčšiny-chlapcov-aspoň-o-pol-hlavy-nižšia slečna občas nemá na výber, tak si dá aj z leča, ktoré zajedá veľkým množstvom chleba, aby eliminovala možné negatívne dopady na svoje rozmaznané chuťové poháriky. S úspešným postupovaním z nižších do vyšších ročníkov v systéme vysokoškolského vzdelávania úspešne postupovalo aj lečo, najprv len sporadicky, neskôr celkom pravidelne. Rýchle lečo na raňajky, rýchle lečo na večeru aj na rýchly obed. Tak som prišla leču na chuť. K eď som ešte bola malá, ale už som sa nebála tmy a na Štedrý deň večer ufúľaného jasličkára Kuba v chlpatej huni, z čiernobieleho televízora na mňa občas strach púšťal akýsi škaredý ujo v bielych rukavičkách okolo ktorého poskakoval ďalší ujo v kaliopkách škriekajúc s vypleštenými očami. Po novembri 1989 stále základoškoláčka, občas neprezutá, niekde vo výške dorastených chlapcov. Zúčastňujem sa skupinových posedení pri magneťáku u spolužiačky Ingy: Step by Step, Tonight, New Kids on the Block. V hĺbke svojho adolescentného srdca v tichosti prežúvam meniacu sa dobu pozorujúc štrngajúce davy aj škaredého uja, ale už bez bielych rukavičiek. Prvá noc pod holým nebom pri svetle obrovského mesiaca v spacáku pri ohnisku. Spolužiaci hrajú na gitaru, sólovo i skupinovo spievajú české texty. Nič z toho nepoznám, pesničky sú fajn, také do prírodnej atmosféry. Popri Michaelovi K. a Vilémovi Č. registruje slečna, dychtivá po všetkom čo je „iné“, konečne aj Pavlíčka. S úspešným postupovaním z nižších do vyšších ročníkov v systéme vysokoškolského vzdelávania, vyvíjal sa postupne aj vzťah k hudobnej produkcii Pražského Výběru – od niečoho, čo by človek mal mať napočuváné k niečomu, čo si človek rád vypočuje, lebo sa jej/mu to páči. 18.10.2005, Košice – ochutnávka naživo – po prvýkrát. Mňam!
Boli sme tam všetci, čo sme tam mali byť: plešatí, prešedivení aj dofarbení, s bruškom aj bez bruška ujovia v rifľových bundách, dlhovlasé tety aj tety v kostýmoch, ich deti, Pavlíček, Kocáb, Čok, Kryšpín, Kinská, Krátká, ja, Peťo, Ňaňo, Feri, Vladko, Dingovci, ...
