Všetko je kružnica, kotkodák

Keď som bola tínedžerka, DNES už nie som - mám 26, a písala som básne, spomínam si aj na čosi ako: „životy mnohých žien sú husto popísané knihy - aj ja chcem takou byť – kotkodák“.

VČERA dávali na hbo o 01:00 Sylviu Paltrow Plath. Do jednej som strážila video so strachom, že ako hbo nečakane prišlo, tak nečakane odíde a ja si ten film nebudem môcť nahrať. 

To zas bolo ..., TEŠILA SOM SA ako bacuľaté okaté copaté dievčatko pod vianočným stromčekom u starých rodičov čakajúce na Kuba, v pästičkách kradmo ukrývajúc odrobinky strachu. 

KUBO, ten strašidelný zasadzený ktosi s kožušinovou huňou a štrngajúcou palicou večne sa váľajúci po zemi popod drevené jasličky s Ježiškom.

Už niekoľko týždňov NACHÁDZAM svoju tvár v tvárach rôznych ľudí, niekedy sú to len segmenty, ale o to presnejšie kopírujúce moje kontúry. Občas sa stáva, že úplne stratím pojem o tom, kde končím a kde začínam.

Snáď by som si nevšimla, ani keby ste ma navštívili ako JOHNa MALKOVICHa a poťahovali nitkami za končatiny, za nos.

ZAJTRA zájdem k mame a vezmem si domov kartónovú škatuľu plnú Aspektov, ktoré som si nakúpila na strednej.