Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)
Nahá ako osirelé konáriky zapichnuté do chladivých hmiel Do dna vyprázdnené poháriky, myseľ, dlane – dve slnká v mrákotách Odhodlaný vietor búši na steny starých hábov, zhadzuje z človeka kabátik za kabátikom V šťavnatej dužine schúlená spím liečivým snom,
spod viečok k Vám prehováram kvapkami jesennej rosy
