Muž v sivých nohaviciach dvakrát zakašľal, ovoňal pokrkvanú vreckovku, mávol ňou na trabant Po behu šťastné slečny zaplnili prázdnu štvoricu sedadiel trolejbusu krásnou zmesou farieb a vôní V mysli sa mi roztancovali čarovné črievičky nádejnej mladej autorky Pani dôstojnosť prezlečená za bezdomovkyňu s metropolou drobných čiernych mušiekv hustých čiernych vlasoch podčiarkovala nástojčivosť mojich pocitov Zachmúrený starec otrčil zadok nad prázdnym miestom a až keď si bol všetkým istý uvoľnil ruku na operadle a vystavil sa voľnému pôsobeniu gravitácie... ...a nad tým všetkým pomaličky potichučky vyhasínala celkom malá hviezda v znamení úpornej snahy naznačiť rotačnú os mesiaca
27. okt 2005 o 09:37
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 613x
Ranný úsmev pod kožou
Takto nejako sa to asi stalo:
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(13)