Na oči si prikladá chumáčiky snehových vločiek. Tak príjemne chladia. Až do horúceho srdiečka. Už zase sa zatúlala v bludisku svojej rozvetvenej osobnosti. Štipkou zmätku na špičke sedemmíľovej topánočky ochucuje mrazivú šeď každodenna. Keď sa jej točí hlava, namiešava pomedzi prsty otvorených dlaní slivkové myšlienky do lekvárova svojej starej mamy. Mňam. Koľko cukru, koľko cukru? Sladký prášok vianočného pečiva lemuje hornú peru krehkým bielym závejom. V odstávajúcich vlasoch poskakujú po pramienkoch v naprogramovaných intervaloch čínske svetielka. Tak jasne si spomína na trhovníčkine kĺby na prstoch mrazom zosušené dočervena. Vo sviatočnom víre záškodnícky brnká na chuťové strunky zmučeného jazyka, nos zabára do každého voňavého lákadla. Škodoradostne sa pri tom usmieva v znamení smiešnej snahy malej pomsty na tele, ktoré ju občas spútava.
Čo je to? Prečo je to?
