...nechali sme ho napokoji. Nerušene si stál na svojom mieste a čakal na svoju šancu. Tá prišla. Prvá návšteva, druhá, tretia. "Paráda, ako dobre, že sme ho neposlali kade ľahšie", vravíme si. Niekedy nám prišiel dokonca ešte milší ako naša vŕzgajúca posteľ. A to sme ešte nevedeli čo ho čaká.
Jedného pekného dňa sme sa po pozitívnych referenciách od kamarátov, zaregistrovali na stránke couchsurfing. Ako stvorené pre nás, cestovania chtivých. Ponúkate vlastný gauč a tiež môžte využiť hocijaký iný kdekoľvek na svete. To je priam ideálne. Po pár dňoch prichádza na náš e-mail prvá prosba. Mary z ďalekej Philadelphie prichádza do Krakova a chce u nás pobudnúť. Prečo nie, to bude isto skvelé. Máme predsa gauč a títo ľudia isto nebudú nároční. Mary cestuje výlučne autostopom. Samozrejme nie z Philadelphie, ale minimálne z Bulharska, cez všetky kraje bývalej Juhoslávie a medzizastávku v Litve. Prichádza s veľkým batohom a my jej ponúkame nášho starčeka. Vyzerá, že sa celkom skamarátili a my sa tešíme. Je trocha divné spať v jednej malej izbe s cudzou osobou, ale je to fajn. Spíme ako zabití akurát nadránom začne americké dievča mierne pochrapkávať, čo je však ešte v znesiteľnej decibelovej miere. Pobeháme s ňou kade - tade a lúčime sa na zastávke električky.
V tej chvíli už vieme, že budeme mať ďalšieho hosťa. Tentokrát k nám prichádza fotograf David. Kanaďan z Winipegu sa zaujíma o architektúru konštuktivizmu, čo považujeme za zaujímavé. Na vlakovej stanici stretávame pravého valibuka s výškou nad 2 m a váhou mierne prevyšujúcou 100 kg. No to bude ťažké pre náš starý gauč. Snažíme sa Davidovi predostrieť situáciu, no ten to berie s umeleckým pokojom. Prichádzame do nášho malého bytíku, ktorý je hneď plný tým veľkým chlapom. Iniciatívne ho posúvame k vyskúšaniu si polohy ležmo. Príjima našu výzvu a mierne skrčený si tam ľahá. Pri pivku ho trochu spoznávame, ale keďže je pracovný týždeň nepreháňame to. Ľaháme si v nádeji na pokojnú noc. Valibuk nespí pokojne, prehadzuje sa a zjavne si neporozumel s našim gaučom tak ako minulý hosť. Po chvíli sa začne ozývať mierne a následne výraznejšie chrápanie. Stupňuje sa to výkrikmi a prechádza do nepravidelného tiahleho prdenia , čo je už vážne na zamyslenie. Ráno sa budíme a snažíme sa prinavrátiť úsmev na tvár. Rýchlo hľadáme spôsob ako riešiť túto situáciu. Nakoniec sa ako správna voľba ukazuje vypitie väčšieho množstva piva a pobyt na čerstvom vzduchu. Druhá noc je už pokojná...
Naďalej ponúkame náš starý gauč. Prežil aj posledný šok. Ukázal pevnú vôľu a vytrpel si veľa. Dnes už vieme jedno. Určite ho po týchto hrdinských činoch nevyhodíme.
