Ja som sa od tej doby zmenil tiež a nielen účesom. Mnohokráť som navštívil kadernícke salóny, ale ešte nikdy som nemal to "šťastie", aby ma strihal chlap. Až včera to prišlo, a to dokonca v Poľsku.
Po dlhom a milom naliehaní priateľky, že by som sa už fakt mal ostrihať som súhlasil. Rýchlo mi urobila rezerváciu, kde som sa pomalým krokom večer o 6 vybral. Nebolo to ďaleko a za 10 minút som bol na mieste. Otvoril som dvere a tu vidím dve strihajúce osoby, muža a ženu. Podľa stavu ich práce nad aktuálnymi klientami som usúdil, že ma bude 1x v živote strihať kaderník.
Mal som z toho naozaj zmiešané pocity, ale radšej som sa pustil do čítania časopisov pri stolíku. Už podľa toho bolo zrejmé, že toto kaderníctvo je pánsko - dámske. Časopisy boli fify fifty. O kozmetických prípravkoch, účesoch a iných možnostiach skrášlenia sa pre ženy. Výlučne o autách pre mužov. Tak som si zase nemal čo prečítať. Po chvíli pán kaderník skončil, šikovne pozametal, zúčtoval klienta a pozval si ma na kreslo. "No tak ideme na to", povedal trochu tichým hlasom. Prvý pohľad na moje mierne mastné vlasy a pozvanie do ich umytia. Musel som sa plne koncentrovať na jeho poľštinu, keďže sa vyjadroval dosť nesúvisle. Alebo som mu ja nerozumel? Začalo sa kolo otázok a odpovedí. V poľskom jazyku sa pre vykanie používa oslovenie pán, resp. pani. Ponechám naschvál toto oslovenie pre lepšiu autentickosť : "Takže pána tu zapísala dnes žena? Nie priateľka. A to nebola tá tehotná blondínka? Nie, brunetka a neviem o tom, že by bola tehotná". Trápna chvíľa ticha a následne jeho zamyslenie. "Pán ma nejaký divný prízvuk. No, som Slovák". A čo si pán myslí o Poliakoch? No, mal som šťastie na dobrých ľudí"...
Medzitým mi vlasy ubúdali geometrickým radom a ja som už túto "službu" chcel mať rýchlo za sebou. Akosi sme nevedeli prísť na spoločnú tému, hlavne keď mi jeho otázky ani naďalej nehrali na strunu: "Menil už pán pneumatiky?. No, auto nemám a na bicykli sa to nerobí. Aký je pánov motoristický sen? Mmmh, zajazdiť si v kopkite formuly 1, napadlo mi ako prvé". Našťastie sa už blížil koniec a ja by som bol spokojný aj s vtedajším stavom môjho účesu. Ruky kaderníka však celý čas behali po mojej hlave a koniec strihania nie a nie prísť. Posledná otázka mi tiež nesadla: "Podal pán Toto Lotek?. Dnes je v prémii 13 miliónov zlotých. Nie, znela moja posledná odpoveď, bohužial."Strihanie sa úspešne skončilo. Prešiel som k plateniu a milo sa usmial. Pán kaderník sa až tak milo neusmieval. Mohol som sa len domýšľať, či nebol spokojný zo svojej práce a z môjho účesu, či z mojej malovravnosti. V každom prípade som si mohol povedať. Prvý krát ma strihal chlap.
