Bolo nás jedenásť

História občianskych rádiostaníc siaha do polovice päťdesiatych rokov, kedy v Amerike vznikla iniciatíva, zmierniť podmienky prevádzkovania rádiostaníc a z najnižšej rádiooperátorskej kvalifikácie sa stala doslova formalita. Hoci vtedy pre občanov boli vyhradene úplne iné frekvencie, bolo to prvý raz v histórii, keď sa podmienky prevádzkovať rádiostanicu uvoľnili natoľko, že sa tieto stali prístupné širokým masám. Neskôr, sa pre občanov uvoľnilo pásmo 11metrovych vĺn, ktoré ležia na rozmedzí krátkych vĺn a VKV a o ktoré pre ich nevyspytateľné vlastnosti nikto nejavil záujem. Vtedy  bolo rozhodnuté o vyčlenení pásma pre občanov a toto bolo v zápätí rozdelené na 40 kanálov.

Písmo: A- | A+
Obrázok blogu

Každý, kto si kedy sprevádzkoval vysielačku, si pamätá svoje prvé spojenie, keď kus železa prehovoril ľudským hlasom. Vtedy komunikácia odrazu nadobudla iný rozmer. Vďaka malej čertovej skrinke sa zrazu otvoril éter a priatelia  z okolia sa dostali priamo do našich bytov v podobe akejsi éterickej párty.

Často sme sa poznali po hlase a od čisto technických tém sme postupne prechádzali do oblasti osobných koníčkov. Niekedy prevládla komorná nálada a filozofické debaty sa cesto natiahli až do hlbokej noci. Niektorí sme si rádio nevypínali ani v noci a ráno nás budil charakteristicky chrčiaci zvuk.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dávno pred príchodom internetu do našich končín sme sa stali členmi virtuálnej komunity a zažívali sme podobne situácie, aké sa neskôr prejavovali s príchodom prvých chatov či už to bolo IRC alebo fórum či pokec. Rozdiel  oproti netovým chatom bol hlavne  v rýchlosti a možnosti sledovať komunikáciu aj počas inej, zmysluplnej činnosti.

Okrem toho mnohí sme v tom období mali vysielačku v aute a tí ktorí sme jazdili celý deň po meste  medzi sebou udržiavali kontakt. Nebolo to iba o policajných hliadkach a radaroch, ale kecali sme o všetkom možnom. Občas sa vyskytol niekto cezpoľný  a potreboval donavigovať na konkrétnu adresu, alebo niekomu z nás auto vypovedalo poslušnosť. Vtedy stačilo zakričať do rádia a pomoc bola vždy na blízku. Mnohokrát sa z reči do reči zorganizovali stretko pri pumpe na kávu, alebo k večeru opekačka neďaleko mesta. Na takom pikniku sme sa stretli viacerí a mnohí prišli aj s rodinami. O zábavu nebola nikdy núdza. Stretávali sme sa väčšinou zaujímavé týpky. Veď kto z normálnych ľudí si kúpi vysielačku? Načo a s kým si bude vysielať? Osobne sa mi pri takej to príležitosti stala humorná situácia, keď sa zo spolužiaka, ktorého som nevidel pár rokov vykľul podobne postihnutý s ktorým už vyše mesiaca vykecávam na rádiu.  

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Postupom času sa vysielačky rozširovali a pôvodná jedenástka sa v našom meste rozrástla na masu, počítajúcu necelé dve stovky vysielačiek, o ktoré sa delilo niečo vyše 400 ľudí. Kanál 28 nám už dávno bol malým a rôzne skupinky sa roztiahli po všetkých 40 tich kanáloch. Málo miesta so sebou prinášalo napätie a prvé vážne hádky.

Ale o tom až na budúce.

Rado Šolc

Rado Šolc

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek na pomedzí personalistiky, psychológie, počítačov, médií a virtuálnej komunikácie. Zoznam autorových rubrík:  Životný štýl,  Mizéria,  Pakáreň,  Moje hračky,  Vysielače a vysielačky,  Súkromné,  Nezaradené

Prémioví blogeri

INESS

INESS

136 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Anna Brawne

Anna Brawne

126 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu