voľby ako superstar

Nová doba – pokrok, či doba kamenná? Volebná kampaň je všade vôkol nás. Stratil sa priamy kontakt s voličom a niet sa ani čomu čudovať. Veľké mestá sú pre kandidátov príliš veľkým sústom aby oslovovali priamym kontaktom voličov. Je pohodlnejšie sa spoľahnúť na myšlienky niekoho iného a prázdne heslá na bilbordoch. Volebné tímy ktoré preháňajú len aby bola čo najväčšia konečná odmena, kandidáti, ktorí sa začínajú ukazovať len tesne pred voľbami. Je predsa nemysliteľné bojovať o voliča a snažiť sa hájiť program, ktorý chcú presadiť po voľbách po dobu štyroch rokov a viac. Veď stačí len pár týždňov pred voľbami. Sme tak uponáhľaní, že si neuvedomujme ani realitu okolo nás. Ktorý z terajších kandidátov je naozaj ochotný hájiť záujmy voličov? Máme tu jedenásť finalistov a nesmierne veľa takzvaných tímov poslancov čo vedia všetko a hlavne ako pomôcť. Otázka je ale komu? Sebe alebo voličom? Z roka na rok nám stúpajú počty bojovníkov za ľudské potreby a práva. Je na zamyslenie, čo tie húfy bojovníkov urobili pred svojou kandidatúrou a čo urobili a urobia po zvolení. Pri väčšine z nich si dávame otázku - kto to vlastne je? V televíznej superstar každý sledujúci vidí a hlavne počuje čo každý zo súťažiacich vie a podľa toho aj hlasuje. Takže v konečnom dôsledku nemôže nikto z nás povedať, že nepoznáme čo ten alebo onen finalista dokáže. Vo voľbách do VÚC máme vyretušované tváre a prázdne slová a heslá. Na rozdiel od vzrastajúceho počtu kandidátov máme klesajúci počet voličov. Dôvodom môžu byť aj nesplnené predvolebné sľuby. V prípade, že sami kandidáti nevedia zaujať voličov svojou osobou ani svojim programom, stáva sa bežným pravidlom, že takzvaná demokratická väčšina je už pri 16 alebo 20% zúčastnených voličov. Slovo demokracia by nemalo v ľuďoch prebúdzať apatiu, nechuť a chaos, ale poriadok, zákonnosť, slušnosť a morálnosť. Samozrejmosťou je slobodná vôľa zúčastniť sa alebo nezúčastniť sa volieb. Týmto sa ale zároveň dostávame do polemiky, či je ozaj demokratické, že obhajuje naše práva kandidát, ktorý získa 5 alebo 10% z celkového počtu voličov v danom obvode a či nie je náhodou väčšia sloboda v povinnosti ísť voliť. Myslím si, že post župana či poslanca by si mal kandidát najprv zaslúžiť, a to minimálne snahou naplniť svoje plány a myšlienky v prospech danej lokality a ľudí, ktorí v nej žijú. Ktorý z jedenástich bratislavských "finalistov" našej superstar župy - pp. Bajan, Frešo, Beňo, Zahradník, Paška, Janošovský, Pilinský, Šimkovič, Marton, Bertóková, Halás - si zaslúži našu účasť na voľbách, pozornosť, či hlas?