Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
BAR, SVIECA, SPOMIENKY
Sedím v bare pri svetle tak intímnom,
sedím už dve hodiny, ale sám som,
hľadím na chabý ten plamienok sviečky,
jak pripomína mi spomienky všetky.
Ľudia otvárajú pery... Prečo zas
nečuť ich hlasy? Snáď len ako podmaz...
Prestal som vnímať ruchov okolie spleť.
Svet trosiek po nás dvoch ma nepustí späť.
Vidím- cítim prázdno, zúfalstvo, popol
v požiar, ba tieň apokalypsy padol.
Ďalšia je dopísaná kapitola.
Neľutujem, leb´ viem, že krásna bola.
Čakajú nás milióny možností,
písať perami slasti aj bolesti.
Ach, ťažký bude čas nasledovných dní,
o spomienkach moja myseľ stále sní.
V srdci ryha, lúč svetla je priúzky.
Znova ma chopil pocit a otázky:
Čo ďalej? Neviem... No teraz sme sami.
Odchádzam i hasím sviecu prstami.
