SONET VIANOC
V čase mimo všetku všednosť, lebo chladom je hrejivý
vo vločkách i konároch ľadom oviatych, vznieť nám divy!
V čase žiarivom zvnútra, i keď von bez slnka východu
piesne sa hrajú z lani aj budúcna, veď si nás nájdu.
Vyzývam ťa, nechaj sa citom ovládnuť, čo myseľ stíš´!
Napätie sa hrotí v konflikty tupo, ba modlíš sa v kríž.
Leb´ vieš, cítiš: si iný. Alebo buď ním aj nárek zlom!
Jasaj! Rozžiar tváre blížnym tvému srdcu svým úsmevom.
Spájaj ľudí! Zahrej chlad! Rozsvieť tmu! Ba ukoj lakomca!
Praj si, čo chceš. A hlavne praj iným. Ach, radosť mätúca...
„Čo si praješ?“ otázkou do uší dievča jemne šeplo.
Odpovedaj: „Len teba láska a tvoje sladké teplo.“
Ukáž sa myšlienkou absurdnou pre dnešok, no krásnou snáď
pre zajtrajšok náš. A tým svoj dlh Bohu úprimne rád splať.
