reklama

Lowe Tatras

Jeden z mala ozaj dokonalych dni, ktory sa v ziadnom pripade nedal pokazit. Nizke Tatry, som tu opat!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu
(zdroj: Marek Soltys)

 Nasadame do vlaku, nas najoblubenejsi dopravny prostriedok napriec krajinou. Este oblubenejsi je restauracny vozen, kde sa mozme pokojne rozlozit (pokial nam to dovoluje kapacita), hodit si nieco do hlavy a zaludka a cesta leti rychlejsie, castokrat aj zaujimavejsie ako v beznom kupe. Vedla nas sedi mlada holka, z ktorej sa casom vykluva, ze je dokonale sposobila v anglictine a obaja dychtivo odpocuvame jej konverzaciu o priatelovi a 20 librach a nejakych komplikaciach. Uvazujem ci aj ja mam taky akcent a ci sa ho vobec niekedy zbavim. Asi nie. Vykluvanie pokracuje a z holky sa stava casnicka/mamkina a ockova pomocnicka. Chuda, zabudla si zapisat ze pan vedla chcel so svojim jedlom aj kecup, tak ju tak spucoval az sa mi chlpy jezili. Ako prechadzala okolo nas, musela si ulavit a hned ze ‘wanker, fucking wanker!'. Tak sme sa na tom rozosmiali, ze sme sa nemohli zdrzat a holka zastavuje a vravi,: no ved je, nie je? To je tu uz ale Liptovsky Mikulas a na rozvijanie konverzacie nie je cas. Skoda.
Mal som to vyratane dokonale, ale uzasny slovensky system sa opat raz ukazal byt o krok predo mnou. Na prestup z vlaku na autobus sme mali 5 minut (riadne kracajucej osobe by prechod nemal trvat viac ako 2 minuty). Pan autobusar si rano asi zle nastavil hodinky, pretoze akonahle sme vysli z vlakovky, uz sme len mohli vdychovat vyfukove plyny nasho autobusu. Ale toto mi naladu nepokazi, uz som si zvykol, ze takto organizovane spojenia este ani raz nevysli. Mame hodinku a pol do odchodu dalsieho, tak sa rozhodujeme ist si niekam sadnut....

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

.... Opat nastupujeme do autobusu, tentokrat mal mensie meskanie. Skoda, ze nemal take stastie aj ten predchazajuci, ale hlavne je, ze sa vezieme.

  UPOZORNENIE -nasleduje dramaticky vylev, kto nema zaujem, ukoncite citanie TU

Obrázok blogu

 Opustame rusne mikulasske mesto a autobus sa radostne vymanuje z objatia poslednych ulic. Sem- tam este zakopneme o nejaky dom a o par minut sa uz vnarame do demenovskej doliny. Stromy z oboch stran akoby sa hrnuli nadol, chcu sa dostat blizsie, uplne nadosah. V opojeni otvaram okna a stuchnuty vzduch vo vnutri oziva kyslikom.

Obrázok blogu

 

 Zatvaram oci a predstavujem si ako som tadialto kracal kedysi davno peso po starej prasnej caste. Slnko prave vychadza, sviezost a ranna rosa na trave ma prebudza a ovlazuje vsetky zmysly. Nedaleko zurci potok, vynie sa okolo ako trblietavy had, ktory niekde povyssie vyklzol z podzemia a hadi sa svojou nekonecnou dlzkou prec, do dialok. Opat zatvaram oci a zapocuvam sa do ticheho sumenia lesa. Vola ma, chce aby som sa ponahlal. Stromy si sepkaju znamym hlasom. Uz poznaju moju chodzu, citia ako sa moje bose nohy dotykaju ich korenov a ja sa citim ako ma nadnasaju.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

 

 Opat otvaram oci a ocitam sa tesne pod vrcholkami hol. Horuca gula do mna dotieravo vytiera usmiate jazyky a trava stekli pod nohami. Som tu opat. Po vsetkych tych rokoch. Odkedy ta poznam, zamilovat som sa do teba na prvy dotyk. Stojim v oblakoch, hraju sa so mnou. Chcu aby som sa s nimi nahanal, ale vietor ich zenie neporovnatelnou rychlostou. Prezenu sa naokolo a v momente sa stracaju v hlbokej doline podo mnou.

Obrázok blogu


 Uz je to tu, musim stupat. Nie je to daleko, len par krokov a vsetko je ako naposledy. Cas uz davno zastavil, tu hore sa nehybe nic okrem tych blaznivych oblakov. Tu hore je vsetko ako kedysi, tu sa nic nemeni. Zabudol na svet, kde za par rokov doslo k tolkym zmenam, kde stratil a ziskal tolko ludi, sam zostarol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

 

 Tu hore je vzdy vsetko rovnake, je lahke predstavit si ze medzi vtedy a teraz presiel jediny nadych. Dycham pomaly, potichu, pokojne, uplne vyrovnanie.

Z lasky k Nizkym Tatram...

Marek Soltys

Marek Soltys

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chalan za hranicami, (s) hranicami. Momentalne ma pocit, ze mu nieco unika, na nieco zabuda. Nepisem dennik, budem pisat blog. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu