O čo ide:
Zamestnávateľ vypláca čistú mzdu zamestnancovi, rozdiel medzi hrubou mzdou a čistou si berie štát a následne s ním hospodári. Vracia nám ho rôznymi formami, bohužiaľ nie všetok. Po aplikácii Odvodového bonusu by zamestnanec dostal do rúk hrubú mzdu, zaplatil by polovičné povinné odvody ako doteraz a so zbytkom by gazdoval samostatne, dľa uváženia by si priplatil dôchodkové poistenie alebo by riešil svoju reálnu situáciu.
Je to na úvod najjednoduchšie vysvetlenie Odvodového bonusu, pochopiteľné pre každého čo číta každý mesiac svoju výplatnú pásku, aj keď sa už pásky zmenili na informačné letáky komu sme čo zaplatili a koľko nám nechali. Rozhodovanie čo s našimi peniazmi robí štát a na nič sa nás nepýta. Pri Odvodovom bonuse by sme mali pocit spolurozhodovania čo s našimi peniazmi urobíme a zodpovednosť voči sebe do budúcna by sa určite zdvihla.
Autor Odvodového bonusu sa neadekvátne obáva znižovania miezd, teda využitie možnosti zamestnávateľa ukrojiť z hrubej mzdy niečo pre seba. Latka by bola nadstavená v rovnakom čase pre všetkých a špekulácie zo strany zamestnávateľa by boli pre neho sebazničujúce.
Podstata Odvodového bonusu vychádza z jeho jednoduchosti aplikácie v praxi. Totiž nevytvára potrebu zvyšovania počtu zákonov a vykonávacích vyhlášok, ale odbúravaní počtu zákonov a vykonávacích vyhlášok. Základné ponímanie podstaty Odvodového bonusu je v urýchlovaní riešení a nie zakopávaní ho vo výnimkách.
Po vstrebaní informácií o Odvodovm bonuse som dal klobúk dole pred jeho celospoločenským významom.
Od toho večera som sympatizant strany SaS.
