Okolo stola sedí dvanásť prasiat, nožičky spočívajú na tomto kuse nábytku z orechového dreva. Všetci pofajčievajú havana a strašne kašlú. Fero Nožička, generálny riaditeľ, práve hovorí:
„ Obráťme teraz pozornosť k šiestemu bodu programu - reklame. Povedal by mi niekto, prečo počas celého roka nikto nezavesil na vrcholec toho veľkého stromu ceduľku s upútavkou na našu farmu?"
Krištof Slanina, vedúci marketingu, sa ošíva na stoličke. „ Pán riaditeľ, tá ceduľka je už viac ako rok hotová. Kričal som na údržbárov, vyhrážal som sa im a prosil som sa, aby ju na strom pripevnili, ale oni sa neustále na niečo vyhovárajú."
Karol Prasiatko, vedúci obsluhy, si odpoveď dopredu pripravil a prednáša ju s naprostou rozhodnosťou: „ Nie je to preto, že by sme sa nesnažili. Ale zakaždým, keď sa snažíme primäť moriaka, aby vyliezol na strom s povrazom na upevnenie, spadne dole. Akurát minulý týždeň sme ho dostali až do polovičky, ale potom sa mu zachytil pazúr v kôre stromu a on si skoro zlomil väz. Každý deň v priebehu celého roka sme ho na ten strom aspoň čiastočne vysadli."
Zuzana Rypáková, vedúca oddelenia majetku a školenia zvierat, vpadne do rozhovoru. „ Zariadila som moriakovi viac kurzov a seminárov o problematike šplhania na strom, ako vy ste absolvoval bahenných liečení. Ale máme za to, že mu jednoducho chýba motivácia. Strašne nerada to o niektorom kolegovi hovorím, ale prosto to vypadá, že ani žiadnu nemá."
Prasce povolili účasť na schôdzi iba jedinému „beznožkovi", sekretárke spoločnosti. Dokonca aj ona, Sova, prišla len preto, aby mohla priebeh schôdze zapisovať. Nikdy predtým nenabrala dosť odvahy, aby prehovorila: „ Pán riaditeľ, prepáčte, že vás prerušujem, ale mohla by som povedať len jednu jedinú poznámku?"
Dvanásť párov prasacích očí sa k nej obrátilo.
„ Pokiaľ je to také nutné" hovorí generálny riaditeľ.
„ Pán riaditeľ, prečo tam hore s tým povrazom nepošlete veveričku? Každému je predsa jasné, že moriak sa k tomu bude stavať vždy ako moriak?"
Generálny riaditeľ hneď neodpovedal. Len sa postavil a batolil sa k sove. Bol na dvoch nožičkách akoby neistý a dvakrát alebo trikrát sa musel chytiť stola, aby nespadol, ale nakoniec sa mu podarilo prejsť cez celú dĺžku miestnosti a postavil sa tvárou v tvár sekretárke spoločnosti.
„ Vidíte čo sa mi práve podarilo?" zvrieskol na úbohého vtáka.
„ Áno, pán riaditeľ - kráčali ste - vzpriamene."
„ Nielenže, Sova, to nebola prostá vzpriamená chôdza. Bol som úspešný. A naša rada verí v úspech. Sme organizáciou neobmedzených možností, Sova. Moriak na strom vylezie. A teraz vypadnite!"
Sova za sebou potichu zavrela dvere zasadacej miestnosti a so zvesenou hlavou prechádza dvorom farmy. V diaľke vidí kravy, ako sa nepokojne vrtia, ako by mali strach, že rozbijú vajcia, ktoré sa snažia vysedieť. Kuriatka strážili sklad obilia a ich najlepšia priateľka - veverička sa práve tretí krát potápala behom svojej už niekoľkonásobnej hodiny plávania na rybníku.
A keď prechádzala okolo veľkého dubu, moriak z neho práve spadol na hlavu.
Citácia z publikácie K jadru úspechu so zvolením autora Roba Parsonsa.
