...a akokeby sa nič nezmenilo...
V mojom predchádzajúcom blogu o kráľovnej Alžbete II. som spomínala svoju anglickú švagrinú, ktorá sa po dvoch rokoch pandémie konečne opäť odhodlala cestovať a vybrala sa na návštevu Slovenska. Prišla len na pár dní a nenavštívili sme iné lokality iba Bratislavu, ale bohužiaľ, odchádzala bohatšia nielen o pozitívne zážitky ( tých bolo, našťastie, podstatne viacej), ale aj o negatívnu skúsenosť a to o podobnú, akú aj opisujem v blogu v úvode, teda znovu o skúsenosť s našimi taxikármi… normálne som mala pocit, že hovoriť po anglicky na Slovensku sa stále automaticky vníma ako dôvod na ošklbanie...
Aj keď nám v tom roku 2017 taxikár naúčtoval za cestu do Viedne na letisko 80 eur, napriek zdražovaniu pohonných hmôt, infláciu, etc., - slovenská firma DopravaSchwechat doviezla v stredu v noci švagrinú z viedenského letiska za púhych 50 eur...a to naozaj v noci, lebo jej let z Gatwicku meškal dve hodiny a tak dorazila až o druhej ráno (po zmätkoch, ktoré sa tam ale diali minulý týždeň, som stále bola rada, že vôbec dorazila). Bola som spokojná a tešila sa, že je všetko v poriadku...aj vo štvrtok, kedy sme sa presúvali po meste iba pešo, keďže bola ubytovaná na Grosslingovej...
Problém nastal až v piatok ráno, kedy sa nedostavila na dohodnuté miesto na Mlynských Nivách, kde ju mal vyzdvihnúť môj mladší syn autom. Čakal 15 minút a keď sme sa jej nemohli dovolať, odišiel, lebo mal dohodnutú návštevu zubára. Keď švagriná konečne zdvihla telefón a priznala, že sa stratila, navrhla som jej, nech si vezme taxík a príde ku mne, a tu si nás potom neskôr syn obidve vyzdvihne. Poslala som jej svoju adresu v Petržalke a za necelú štvrťhodinu aj naozaj prišla - dotyčný taxikár však od nej bez bázne a hany zobral 25 eur...za cestu z Nív na Antolskú, čo je teda maximálne 7 – 8 eur! Vrcholom bolo, že dotyčný taxikár bez mihnutia oka tvrdil, že je to bežná cena, aj keď švagrinej bolo jasné, že ju ošklbal – veď vedela, koľko platila v stredu za cestu z letiska a akú vzdialenosť sa viezla teraz. Priznám sa, že som sa hanbila ako pes za túto nepeknú črtu slovenskej mentality, za schopnosť využiť akúkoľvek možnosť obohatiť sa...a ešte verím tomu, že dotyčný si niekde mädlil ruky a kamarátom potom pri pive rozprával, ako ošklbal anglickú paničku…
Po tejto skúsenosti sme švagrinej nainštalovali Bolt a bol pokoj...bola spokojná, lebo v Anglicku používa Uber a vedela, že tam jej žiadne ošklbanie nehrozí...na Slovensku jej Uber z nejakého dôvodu nefungoval a ani mne, aj keď v Londýne som ním jazdila bežne...a tiež som tam zažívala nevraživosť medzi londýnskymi taxikármi a vodičmi Uberu, kde jeden na druhého kydal, že im berie prácu alebo že sú zbytočne predražení a podobne a podobne. Na Slovensku je to de facto to isté - akurát miesto Uberu sa nadáva na Bolt...vnímala som to, keďže som za tých pár mesiacov v Bratislave zažila rôzne druhy dopravy, aj keď sa ma našťastie – možno preto, že hovorím po slovensky – nikto nepokúšal ošklbať. Je pravda, že som zažila iné veci, o ktoré sa možno podelím v ďalších blogoch, ale to už bude o inom…
A ešte perlička na záver...keď v piatok večer tesne pred desiatou švagriná odo mňa odchádzala, viezla ju v privolanom Bolte príjemná, asi štyridsaťročná Ukrajinka s výbornou angličtinou, ktorá priznala, že je obchodná právnička, aleže si po úteku z Ukrajiny zarába u nás na živobytie týmto spôsobom…
PS :Dovolím si len poznamenať, že naozaj nemám žiadnu zmluvu so žiadnou taxislužbou na robenie proma a že uvedené názvy sú v texte preto, lebo ich jednoducho viem a dotyčného taxikára meno neviem, inak by som ho tiež uviedla...mal len tabuľku TAXI na streche...a celý blog vznikol spontánne ako klasické „déja vu“ na podobnú situáciu spred piatich rokov...
