V rámci môjho liečebného pobytu v najmenšom slovenskom mestečku som mala aj dve autogramiády...jednu zorganizoval mikro región Slnečný Hont a bol spojený s besedou a premietaním fotografií z môjho šesťročného pobytu v Saudskej Arábii, o druhú sa zaslúžil miestny evanjelický cirkevný zbor a bol hlavne o mojej knihe Deti z fary. Na obidvoch sa ľudia zaujímali nielen o to, čo píšem, ale zaujímalo ich aj to, čo čítam...a tak tento blog venujem knihám, ktoré mám položené na nočnom stolíku…
Čítanie večer v posteli patrí k mojim rituálom od detstva, niekedy som to dokonca realizovala aj s baterkou pod vankúšom...a tento zvyk pretrváva dodnes...neviem sedieť cez deň a čítať - jednoducho, čítam iba večer v posteli, pred spaním. A preto mám na nočnom stolíku niekoľko kníh...čítam ich podľa nálady...v súčasnej kôpke je ich sedem a vôbec neplatí, že každý deň čítam iba jednu...niekedy čítam aj dve - podľa toho, ako sa práve cítim…
Na vrchu je román českého autora Pavla Tomeše „Až na ten konec dobrý…“ dostala som ju na Vianoce od môjho staršieho syna Maťka, ktorý žije v Brne...želala som si knihu humornú, súčasnú, zaujímavú, možno až trochu absurdnú...všetko to v tomto románe naozaj je...aj keď na môj vkus je v knihe možno trochu drsný slovník, akceptujem, že vystihuje úroveň dnešnej komunikácie a zároveň aj výborne charakterizuje jednotlivé generácie...kniha je pútavá, so zaujímavými zvratmi v deji a som zvedavá, aký bude naozaj „ten koniec“.
Druhá v poradí je útla knižočka súčasného slovenského básnika Erika Ondrejičku. Zbierka sa volá Krajina diamantov a je dvojjazyčná...polovica je v slovenčine, druhá polovica v angličtine, prebásnená – zdôrazňujem, prebásnená, nie iba preložená – anglickým básnikom menom John Minahane. Na Erika som naďabila náhodou na Facebooku, keď niektorý z mojich priateľov zdieľal jeho fotografie spolu s básňami. Čestne sa priznám, že to bola láska na prvý pohľad a o pár dní táto kniha bola už u mňa doma. Mimoriadne citlivá, nežná poézia ma odvtedy sprevádza a niektoré večery si ju čítam pred spaním. Vraciam sa vďaka nej do čias, kedy som učila na ZUŠ v Banskej Štiavnici a pomáhala mojim žiakom s výberom textov na Hviezdoslavov Kubín. Kolegovia si vtedy zo mňa robili srandu, že s ktorým básnikom som ležala večer v posteli...Nuž, momentálne ležím s Erikom - aspoň virtuálne …
Pod Erikom sa nachádza Terry Pratchett, majster svetovej „fantasy“. Mám ju požičanú od svojho mladšieho syna Kubka, ktorý je vášnivým fanúšikom tzv. pratchettovek a má doma asi všetky diely, aj keď ich je naozaj požehnane. Ja som sa k nim dostala práve vďaka nemu...nejako ma skôr obišli, aj keď „fantasy“ štýlu som sa nevyhýbala a svojho času hltala Harryho Pottera či všetky Tolkienove knihy. Teraz si Pratchettove knihy vyslovene užívam a vnímam aj skryté posolstvo, ktoré v nich je...na relax a zabavenie sú ako stvorené - vrelo odporúčam…
Pod „pratchettovkou“ je opäť útla knižka na hranici poézie a prózy s názvom „Rabbit and Bear - Return with the Light“ kanadskej autorky Tary Shannon. Knihu som dostala od mojej anglickej švagrinej, ktorá mi ju priniesla ako darček pri svojej návštevy Bratislavy minulého roku. Knižka ilustrovaná samotnou autorkou prináša krátke a zároveň krásne zamyslenia o zmysle života a našej životnej ceste. Jej autorka behom krátkej doby zažila potrat, rozpad manželstva, smrť obidvoch rodičov a následne vlastnú diagnózu rakoviny… Knižka reflektuje jej pocity z tohto smutného obdobia, ale zároveň aj nádej, že všetko dokážeme prekonať...keď mi je večer smutno, tak po nej siahnem a uvedomím si, že strata manžela, akokoľvek ťažká a bolestivá, neznamená koniec sveta a že život ide ďalej a nádej je tu vždy…
Ďalšou knihou je naopak nie útla, ale poriadne hrubá kniha autorky Milady Polišenskej s názvom „Čechoslováci v gulagu“. Nuž áno, rozhodne nič príjemné na dobrú noc, ale informácie z tejto knihy potrebujem k písaniu svojej najnovšej knihy „Cesta na Donbas“, ktorá rozpráva práve o osude jednej ženy, odvlečenej do gulagu. Je to ťažké čítanie a zvyčajne dám iba pár strán, maximálne jednu kapitolu, ale viem, že musím. Na druhej strane, informácie v nej sú naozaj pre mňa nové a niektoré mimoriadne zaujímavé, aj keď áno, aj veľmi ťažké…
A tak obyčajne po nej siahnem ešte pred spaním po ďalšej knižke...tou je rozprávková knižka „Krajina Snežnosti“, ktorej autorom je môj bývalý triedny profesor z GAMČe, Peter Bero. Verejnosti je známy skôr ako neúnavný propagátor iného učenia matematiky a zároveň riaditeľ vydavateľstva Libera terra, v ktorom vyšla aj táto nežná, krehká knižka moderných rozprávok. Spolu s pôvabnými ilustráciami populárneho Petra Stankoviča je naozaj tým najlepším, čo si môžem želať na dobrú noc…
Úplne naspodku mojej kôpky odpočíva mimoriadne zaujímavá kniha...jej autorom je Christopher Moore a kniha sa volá „ Lamb“ s podtitulom „The Gospel according to Biff, Christ’s Childhood Pal”. Kniha je v angličtine a dostala som ju pri svojom odchode z Kuvajtu od Paula, amerického kamaráta pôvodom z Jamajky, s ktorým sme sa stretli práve v Kuvajte. Volali sme ho „americký špión“ - mal totižto pod palcom počítačovú sieť kuvajtského ministerstva vnútra, takže prakticky vedel o všetkom, čo sa v tejto krajine deje. Knihu mi venoval na rozlúčku na letisku, vediac, že ma čaká vyše šesť hodín v lietadle do Londýna a že potrebujem niečo vtipné a zároveň iné. Kniha je rozprávaná ako príbeh židovského chlapca, priateľa a spolupútnika Ježiša a mnohé fakty, ktoré poznáme z evanjelií, sa javia v kontexte tohoto rozprávania v úplne inom svetle...Čítam si ju, keď mám chuť vrátiť sa opäť do tých čias a nie som príliš unavená čítať v angličtine – predsa len som už z toho trochu vypadla a práve knihami sa snažím nestratiť kontakt s týmto jazykom…
Takže, toľko moje knižné tipy na marec...budem rada, keď niektoré z nich vo vás zarezonujú, resp. podelíte sa aj vy o knihy, ktoré ležia na vašom nočnom stolíku...
