Mahmúd žije a pracuje v pozícii vysokého manažéra významnej medzinárodnej firmy v Rijáde, hlavnom meste Saudskej Arábie. Niekedy v roku 2016 ma oslovil s prosbou, aby som ho učila slovenčinu, keďže rozmýšľal o otvorení firmy na Slovensku a pochopil po niekoľkých návštevách u nás, že iba s angličtinou nepochodí. Vtedy som tento fakt nijako nekomentovala, žila som vtedy už skoro 10 rokov v zahraničí a počas dovolenkových návštev takéto niečo neriešila. Jeho ponuku som prijala a vyše roka som ho zasväcovala do tajov nášho mimoriadne ťažkého jazyka – doteraz, keď sa mi niekto sťažuje, že sa nevie naučiť po anglicky, vždy mu pripomeniem, že slovenčina je oveľa, oveľa, oveľa ťažšia a že vysvetliť nejakému cudzincovi naše skloňovanie, časovanie a prechyľovanie je niekedy prakticky nemožné…
Po našom odchode zo Saudi som ostala s Mahmúdom v kontakte a občas sme si vymenili fotografie z dovolenky či vinšovali si k sviatkom. Naposledy sme sa videli v decembri 2019 v rámci mojej návštevy Rijádu, kedy sme mali čas na dlhšiu debatu, a dozvedela som sa, že áno, že firma na Slovensku funguje a že sem stále pravidelne chodí…
A tak keď mi v pondelok zavolal, že je v Bratislave, veľmi som sa potešila. Dohodli sme sa na stretnutí na nábreží pred Euroveou, dali si najprv spoločný obed v jednej z reštaurácii a potom kávu a shishu (vodnú fajku) v kaviarni na rohu. V obidvoch podnikoch nás obsluhoval mladý personál, ktorý, keď počul, že sa rozprávame po anglicky, plynule s nami automaticky komunikoval v angličtine, dokonca v reštaurácii pohotovo ponúkli aj menu v angličtine. A tak sme sedeli a spomínali a rozprávali sa v dovolenkovej nálade, keď tu zrazu Mahmúd povedal :
„Vieš, že na cudzineckej polícii u vás nehovoria po anglicky?“
„To nemyslíš vážne…“ zareagovala som prekvapene. „Však kde inde by mali vedieť dohovoriť sa s cudzincami, keď nie tam ?“ nechápala som.
„Nuž, nehovoria, ja som dnes musel mať so sebou tlmočníka...a aj toho som si musel zaobstarať a zaplatiť sám...jediné, čo mi povedali po anglicky, bolo „sit a sign“ (sadni a podpíš). Zarazene som mlčala...okrem toho, že to bolo mimoriadne nezdvorilé ( v Anglicku vám nikto nepovie nikdy nič bez slovíčka „please“, čiže prosím), bola to pre mňa mimoriadne zarážajúca a svojím spôsobom aj zahanbujúca skutočnosť.
„Vieš, staršia generácia na Slovensku sa neučila po anglicky, my sme mali na školách povinnú ruštinu a mohli si vybrať nemčinu alebo francúzštinu, angličtina sa učila len na pár školách, až v podstate po Nežnej revolúcii, keď sme sa otvorili svetu, sa angličtina začala vyučovať...moji synovia sa ju učili už od tretej triedy základnej školy…“ snažila som sa podvedome ospravedlniť to, čo som práve počula…
„Nie,“ pokrútil hlavou Mahmúd, „títo boli mladí…“
Po chvíli sme prešli na inú tému, ale mne to stále vŕtalo v hlave. Nedalo mi a dnes ráno som si pozrela ponuku práce na stránke slovenského policajného zboru...okrem iných tam boli aj dva súbehy - jeden na miesto v radoch cudzineckej polície v Bratislave a druhý na miesto policajta na oddelení hraničnej kontroly na letisku v Bratislave. V rámci inzerátu boli uvedené nasledovné kvalifikačné predpoklady...
Požadujeme: Občianstvo Slovenskej republiky a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky Vek nad 21 rokov Bezúhonnosť - v prijímacom konaní sa preukazuje odpisom z registra trestov Spoľahlivosť Minimálne úplné stredné vzdelanie s maturitou Telesnú, duševnú a zdravotnú spôsobilosť na výkon služby Ovládanie štátneho jazyka
A naozaj...žiadna zmienka o tom, žeby dotyčný alebo dotyčná mal ovládať angličtinu, poprípade iný svetový jazyk, aby sa s tými cudzincami, ktorých stretne na letisku alebo bude vybavovať v rámci agendy na cudzineckej polícii, dohovoril…
Nuž, neviem čo dodať...verím, že mi zase niekto povie, že som náročná alebo že keby sme mali len takéto problémy alebo niečo podobné, poprípade, že je to môj problém, keď očakávam, že budeme mať na úrovni nielen pekne upravené nábrežie Dunaja, ale aj ľudí, ktorí sú prakticky pre cudzincov prvou vizitkou tejto krajiny…ale je tomu naozaj tak?!
