Počas Ramadánu sa v moslimských krajinách život otočí naopak...dokonca aj v Kuwajte, kde sú dve tretiny populácie tvorené cudzincami, platia striktné pravidlá...nič sa nesmie na verejnosti konzumovať od východu do západu slnka, čo je v tomto ročnom období zhruba od 4,45 ráno do 18,45 večer...miestne noviny už promptne tento týždeň informovali o niekoľkých prípadoch cudzincov, zadržaných za pitie a fajčenie na verejnosti...okamžite boli posadení do väzenia a zotrvajú tam až do konca Ramadánu...potom ich deportujú domov...
Ramadánu sa prispôsobuje všetko...pracovná doba úradov a firiem aj otváracie hodiny obchodov a služieb...okrem supermarketov, ktoré sú otvorené väčšinou nonstop, ostatné obchody spravidla otvárajú až večer o 20,30...banky a vládne úrady fungujú iba od 10,00 do 14,00 (asi preto som na moje víza čakala tak dlho) a napríklad kaderníctvo vo vedľajšej ulici, kde zvyčajne chodím, má otvorené od 10,30 ráno do 15,30 poobede a potom od 20,30 do jednej po polnoci...nič nie je otvorené medzi 17,30 a 20,30...v tom čase totižto všetci konzumujú Iftar...
Iftar je prvé jedlo, ktorým sa končí celodenný pôst... je ohlasované muezínom z minaretu pri západe slnka...obyčajne sa koná doma v širšom kruhu rodiny a podávajú sa tradičné arabské jedlá...takisto všetky mešity organizujú Iftar pre veriacich...na nádvorí na zemi, medzi dlhými pásmi igelitových obrusov, sedia poväčšine chudobní robotníci...pamätám si fotky zo saudských novín, kde na nádvorí Veľkej Mešity v Mekke ich takto sedeli tisíce...každý mal pred sebou malú fľašku s vodou, 3-4 datle, krabičkový džús, žemľu alebo arabský chlieb a misku polievky...jedlo bolo sponzorované vždy nejakou miestnou charitou alebo členmi kráľovskej rodiny...samozrejme, Iftarové bufety, organizované hotelmi a drahými reštauráciami, sú podstatne bohatšie...pamätám si z Rijádu, že sa stoly priam prehýnali pod množstvom rôzneho jedla. Iftar je aj populárnou príležitosťou na organizovanie rôznych firemných večierkov, kedy si firma prenajme celú reštauráciu a podáva Iftar pre svojich zamestnancov a klientov...manžel ich takto každý rok absolvoval vždy niekoľko.Mnohé hotely a reštaurácie na Ramadán zväčšujú svoju kapacitu budovaním špeciálnych,tzv. Ramadánových stanov, obyčajne tradične vyzdobených...a samozrejme, zvyšujú aj ceny...priemerná cena Iftarového bufetu na osobu tu vyjde na 15 KD, čo je zhruba 45 euro...a to včítane iba nealkoholických nápojov...
Ghabqa je tzv.polnočný snack...v Rijáde nebol bežný, resp.my sme ho nezažili... v Kuwajte je to príležitosť, aby sa stretli tí, ktorí to nestihli počas Iftaru...obyčajne sa konzumuje okolo polnoci a väčšinou vonku, v reštauráciach, keďže vtedy sú ľudia v meste po nákupoch a za zábavou...
Posledným jedlom počas Ramadánu je Suhoor...je to v podstate večera, keďže po tomto jedle idú všetci spať...podáva sa tesne pred východom slnka a má postiacim sa pomôcť prežiť celý nasledujúci deň bez jedla a nápojov...odborníčka na zdravú výživu v Arab Times odporúča vo svojej rubrike „ Ako prežiť Ramadán bez újmy na zdraví...“ aby veriaci určite Suhoor nepodceňovali a najedli sa a hlavne aby vypili minimálne jeden liter tekutín, aby sa počas dňa ich organizmus nedehydratoval - čo som si nie istá, či je vôbec možné vzhľadom na momentálnu dennú teplotu 45 stupňov v tieni...našťastie, vo vnútri vášho domu nikto nekontroluje čo zjete alebo vypijete, a tak verím, že aj manžel prežije zvyšok tohoročného Ramadánu „bez újmy na zdraví...“ – ja totižto už dnes v noci cestujem a nie som si istá, či prežijem v zdraví všetky tie „nezdravé“ slovenské špeciality, ktoré na mňa už doma čakajú...
