Do normálu sa nevie vrátiť ani situáciu na Blízkom Východe...kríza okolo Kataru, jedného zo šiestich krajín GCC – Spoločenstva krajín Perzského zálivu - začala tiež zhruba pred mesiacom a stále trvá. Pre tých, ktorí správy z Blízkeho Východu nesledujú, len stručné zhrnutie...
Celé sa to začala úplne nenápadne...Saudská Arábia, Bahrain, Spojené Arabské Emiráty a Egypt obvinili Katar z podpory terorizmu a zavreli s ním hranice a aj svoj vzdušný priestor...pre Qatar Airways to nebolo nič moc...populárne airolinky zrazu nemohli lietať ponad Saudi...mnohé lety boli zrušené a na letisku v Dohe vládol chaos - až kým to vyriešili letmi ponad Irán...ten sa pohotovo ponúkol pomôcť aj so zásobovaním krajiny potravinami – Katar je poloostrovný štát a jedinú pozemnú hranicu má so Saudskou Arábiou...
Kuwait sa k celej situácii postavil diplomaticky...ponúkol sa, že bude v danej kríze vyjednávačom – mediátorom. A tak si tu od začiatku júna podávajú kľučky nielen vrcholní predstavitelia všetkých zúčastnených štátov, ale aj cudzí diplomati... napríklad minulú sobotu britský minister zahraničných vecí Boris Johnson, ktorý sem priletel zo Saudi a odtiaľto odletel do Kataru...Rex Tillerson tu bol pre zmenu včera a odtiaľto letel do Kataru a ztade do Saudskej Arábie. Oman, ďalšia GCC krajina , si tradične udržiava svoju neutralitu...nevyjadruje sa ani za ani proti... jednoducho mlčí a robí si po svojom...
Spomínané štyri krajiny doručili Kataru zoznam trinástich podmienok, ktoré musí krajina akceptovať za cenu zrušenia blokády pozemného aj vzdušného priestoru. Katar odmietol akékoľvek obvinenia z podporovania terorizmu a vyjadril sa, že dané požiadavky sú útokom na suverenitu krajiny...v globále si môžeme predstaviť, že GCC funguje podobne ako Európska únia...jednotlivé krajiny majú medzi sebou dohodu o voľnom pohybe osôb, výhodné obchodné zmluvy, jednotnú zahraničnú politiku a podobne. A práve jednotná zahraničná politika bola zahrnutá v jednej z požiadaviek...Saudská Arábia a zvyšok žiada, aby Katar obmedzil diplomatické styky s Iránom, ich najväčším rivalom v oblasti Perzského zálivu, s ktorým Katar vychádza celkom dobre.Takisto žiadajú, aby boli zrušené turecké vojenské základne na uzemí Kataru, ktoré vraj ohrozujú vojenskú stabilitu regiónu – to, že v každej zo spomínaných krajín existuje niekoľko amerických vojenských základní, je podľa nich úplne v poriadku...
Jednou z požiadaviek bolo aj zrušenie nezávislej katarskej spravodajskej siete Al Jazeera. Paradoxne, napriek tomu, že máme u nás v compounde asi 200 rôznych televíznych kanálov, Al Jazeeru nechytáme. Zato keď som v nemenovanom bratislavskom hoteli ( kde som spala jednu noc pred mojím odletom naspäť do Kuwajtu ) zapla televízor, ako kanál číslo jedna na mňa vybehla práve Al Jazeera. K tejto požiadavke sa negatívne vyjadrili viaceré významné medzinárodné spravodajské stanice, napríklad aj BBC, ktorá dokonca odvysielala reportáž o prenasledovaní novinárov v Egypte...
K Egyptu sa viaže aj ďalšia požiadavka...Katar je obviňovaný z prodpory tzv. Moslimského bratstva, ktoré – zase paradoxne – má svoje korene práve v Saudskej Arábii a v Egypte bolo pomerne dlho veľmi vplyvné až kým bolo konečne v roku 2013 oficiálne zakázané. V kuwajtských novinách som čítala aj mimoriadne zaujímavý postreh o tom, že vrcholní predstavitelia spomínanej organizácie boli dokonca srdečne vítaní v Kuwajte pri príležitosti tohoročného sviatku Eid Al Fitr, ktorým sa končil Ramadán 24.júna...
Ako obyčajne, nikto z nás, bežných smrteľníkov, nechápe, prečo bola vysokou svetovou politikou vyrobená ďalšia kríza na Blízkom Východe...ako keby ich tu bolo málo. Túto niektorí dokonca prirovnávajú k okupácii Kuwajtu Irakom v roku 1990, ktorá vyvrcholila ako tzv. „Vojna v Perzskom zálive alebo operácia Púštna búrka“. V podstate s tým ale nemôžeme nič robiť...akurát fungovať ďalej a čakať, aké paradoxy nám prinesú najbližšie dni...
