Nuž, je to tak, nie všetci viete, že spisovateľka a blogerka Soňa Bulbeck sa celým menom volá Soňa Bulbeck Lužinová a že populárny stand-up komik Jakub Lužina je jej mladším synom. Vedia to návštevníci jeho vystúpení, na ktoré chodím, keďže sa vždy pred začiatkom príde presvedčiť, či som dobre usadená, objíme ma a podobne po show sa príde opýtať, ako sa mi páčilo a odprevadí ma von. A tiež to vedia fanúšikovia podcastu Lužifčák, lebo v lete 2021 (po mojom odchode z Londýna, ale ešte pred návratom na Slovensko) jeden diel natočili aj so mnou. A v neposlednom rade všetci tí, čo nás niekedy spolu videli – celkom sa totiž podobáme...
Samotné priestory V-klubu alebo častejšie familiárne nazývaného „Véčko“ majú pre mňa istý nádych nostalgie. Prišla som študovať do Bratislavy v septembri 1976 a chodila som tam na koncerty Mariána Vargu aj Deža Ursínyho či after párty po Bratislavskej lýre. Bol to priestor, ktorý bol aj v tých časoch totality akousi oázou slobody, podobne ako kúsok odtiaľ Klub u Rollanda, kde som fungovala v študentskom divadle a zažila okrem iného aj tajné koncerty vtedy zakázaného Vladímíra Mertu či Mišíka. Teraz som na vystúpeniach stand-up komikov vo Véčku pociťovala podobnú pozitívnu energiu mladých ľudí ako kedysi – väčšina v sále bola v produktívnom veku, zarábajúca na nás „dôchodcov“ a ja som tam bola vždy evidentne najstaršia. Vnímala som aj reakcie publika – napríklad, prvý Kaviár po voľbách bol taký ako keby trochu zľaknutý, ľudia sa báli spontánne reagovať, hlavne keď Jakub povedal, že ho sleduje SISka a že dotyčný je aj v hľadisku. Tohoročný marcový bol jednoducho skvelý – čo povedať, naša vládna garnitúra ponúka každý deň množstvo námetov na glosovanie a tak naozaj je z čoho vyberať – a to bol ešte pred akciou s Donatellom či návštevou europoslancov. Posledný Kaviár vo Véčku bol teraz nedávno 22.mája a bol takisto výborný, akurát ja som sa nemohla ubrániť pocitu, že to bol už tak trochu smiech cez slzy – nielen komici, ale aj diváci ako keby si uvedomovali, že každá z tých glosovaných informácií je len ďalším prerazením dna, o ktorom sme si mysleli, že sa už hlbšie ísť nedá...
V-klub sa nachádza na prízemí budovy Národného osvetového centra, ktorého názov je známy v skratke ako NOC alebo NOCka. Verím tomu, že takisto mnohí z vás netušia čo je vlastne náplňou práce tejto štátnej inštitúcie – pokiaľ sa nezaoberáte amatérskou umeleckou činnosťou, tak jednoducho nemáte prečo. Ja som mala ale šťastie pätnásť rokov sa venovať amatérskemu divadlu a tak som prišla do styku s takými skvelými ľuďmi ako Jarka Čajková, Brigita Koppová, Alenka Štefková či Elenka Zlatošová-Bakošová, ktoré tu kedysi pracovali. Vzhliadala som k nim so zbožnou úctou a s vďakou a čestne sa priznám, že som rada, že sú už na dôchodku, lebo by ich inak asi z toho, čo sa momentálne deje, trafil šľak. Ale poďme k činnosti - NOCka napríklad, organizačne zabezpečuje rôzne postupové prehliadky, čo v praxi znamená, že keď sa niekde v Hornej-Dolnej rozhodnú založiť ochotnícky divadelný súbor, tak im pomáhajú metodici z Okresného osvetového centra a tí súbor posunú na okresnú prehliadku, potom z Krajského osvetového centra zase na krajskú a následne NOCka pošle víťazov na vrcholnú celoslovenskú prehliadku tzv. Scénickú žatvu do Martina. A takto isto to funguje aj v prípade mládežníckych a detských divadelných súborov, a tiež divadiel poézie a sólo recitátorov. Tento skvelý systém nám závidí celý svet ( žila som v zahraničí pätnásť rokov a niečo o tom viem) a dokonca sme v tom lepší ako bratia Česi, keďže ich vrcholná prehliadka Jiráskov Hronov bude mať tohto roku „iba“ 95 rokov, kým naša Scénická Žatva až 103! A toto všetko má pod palcom práve NOCka, ktorá musí ustriehnuť, aby sa nekryli termíny prehliadok, školí a zabezpečuje kvalitných porotcov, rieši hostí, propagáciu, etc. A samozrejme, nerieši to iba v oblasti amatérskeho divadla, ale to isté sa deje aj vo folklóre či ľudovej umeleckej tvorivosti, takže je jasné, že ide o mimoriadne dôležitú kultúrnu inštitúciu, ktorej smerovanie má oveľa väčší dosah, ako si mnohí z nás vedia vôbec predstaviť...
Na záver chcem len poznamenať, že týmto blogom nerobím reklamu svojmu synovi, rozhodne to nepotrebuje - už hodinu po vyhlásení poverenej riaditeľky NOCky o tom, že „vystúpenia stand-up komikov nie sú hodné ich priestorov“, teda konkrétne V-klubu, mal vybavený náhradný priestor na októbrový a decembrový Kaviár a množstvo ďalších ponúk z iných kultúrnych domov či klubov. Nie, tento blog je jednoducho o pocitoch matky, ktorá zažila totalitu a desí sa toho, že sa návratu normalizácie dožíva jej dieťa. A keďže nič iné nemôžem a ani neviem, tak o tom aspoň píšem...
