Ja ale nie som novopečená babička...mám už Jonáška a Adélku od staršieho syna Mateja. Je pravda, že keď sa títo dvaja narodili, bola som ešte ďaleko...v roku 2016 v Saudskej Arábii, v roku 2019 v Londýne. Do leta minulého roku, kedy som sa presťahovala z Londýna do Brna, som bola tzv. online babičkou a bola som rada, keď sa mi ich podarilo vidieť raz za týždeň cez Skype. Blízkosť Artura v Bratislave je však úžasným pokušením byť s mladými čo najčastejšie a tak si dávam pozor, aby aj odo mňa nezazneli nejaké nevyžiadané rady, o ktoré v podstate nikto nestojí. Ale samozrejme, mimoriadne ma poteší, keď sa syn alebo nevesta opýtajú, čo si o tom myslím a čo by som urobila ja alebo aké to bolo, keď bol Kubko malý - vtedy sa rozžiarim ako slniečko a s radosťou radím. Ono to asi máme v sebe, že nám to robí dobre, keď sa na nás niekto obráti s prosbou o radu ako na toho múdrejšieho – hlavne dnes, kedy si už môžu mamičky vygoogliť úplne všetko, čo ich zaujíma.
Samozrejme, nie vždy ich to vygooglené poteší. Kedysi sa napríklad také kojenie, resp. po novom je vraj správne dojčenie, nejak zvlášť neriešilo - niekto kojil, niekto nie, žiaden problém. Dnes na sociálnych sieťach existuje neskutočný tlak v štýle - keď nekojíš, ako keby si ani nebola. Množstvo jedine správnych tzv. biomatiek sa tu predháňa v ukazovaní fotiek či videí k prsníkom priložených detí a presviedča ostatných o tejto jedinej správnej ceste. Nájdete tam množstvo nevyžiadaných rád o tom, ako je kojenie dôležité, čo bohužiaľ, ešte viac prehlbuje traumu tým, ktorým to jednoducho nejde...a niekedy to fakt nejde. U nás napríklad Maťko vyrástol na Sunare, lebo to tiež nešlo, Kubka som kojila do šiestich mesiacov a vôbec nebol menej chorý ako Maťko, ktorý vyrástol na fľaši – mimochodom, do súčasnej úctyhodnej výšky vyše dvoch metrov. Mám pocit, že si nikto z tých „hejtujúcich“ matiek neuvedomuje ako veľmi môžu ublížiť po pôrode ešte stále psychicky labilným mamičkám a kde až ich nevyžiadané rady môžu doviesť…
Cez víkend sa budú konať u našich českých bratov parlamentné voľby. V televízii vrcholia predvolebné spoty, debaty, prieskumy, odhady či programy, v ktorých sú veľmi umne skryté práve nevyžiadané rady koho voliť. Napriek čerstvej kauze s Pandora Papers stále vedie vládnuce hnutie ANO na čele s úspešným Slovákom Andrejom Babišom. Nedávno bol v jednej publicistickej relácii prezentovaný zaujímavý prieskum, podľa ktorého je v Česku 4,4 milióna voličov nad 65 rokov, z ktorých tradične chodí k volebným urnám vyše polovica. Naopak, skupinu mladých ľudí od 18 do 30 rokov tvorí len 1.4 milióna obyvateľov a práve z nich nemá záujem voliť viac ako dve tretiny. A tak sa v podstate kľudne môže stať, že nakoniec to budú práve seniori, ktorí rozhodnú o budúcnosti svojich detí a vnukov…
V poslednej dobe sa o senioroch veľa hovorí...majú vyhradený čas na návštevu obchodov či kaviarní ( áno, tiež som bola v šoku, keď som sa dozvedela, že moja priateľka môže obsluhovať vo svojej kaviarni v čase od deviatej do jedenástej dopoludnia iba seniorov a keď má vtedy chuť na kávu nejaký mladší zákazník, má jednoducho smolu). Veľa sa hovorí aj o dávno zabudnutých múdrostiach starých materí a o tom, že si nevieme vážiť šediny. V spomínanom programe sa reportérka pýtala práve dôchodcov, koho budú voliť a drvivá väčšina odpovedala, že nášho Babiša. Na otázku „prečo“ veľmi nevedeli odpovedať, ale bez problémov priznali, že čítajú reťazové emaily, ktoré im chodia a posielajú ich ďalej bez toho, aby si overovali, či je ich obsah pravdivý - jednoducho sa o ne podelia so svojimi známymi tak ako zmienené biomatky so svojimi názormi na kojenie bez toho, aby si uvedomili, ako tieto nevyžiadané rady môžu niekomu drasticky zmeniť život…
Aj keď momentálne žijem v Brne, mám stále slovenské občianstvo a ani sa ho nemienim vzdať. Program s českými dôchodcami mi pripomenul dobu, keď existovali tzv. „babky demokratky“ a aj to, ako sa Slovensko vtedy zomklo, aby porazilo Mečiara. V posledných voľbách sme sa pre zmenu zomkli, aby sme porazili Fica. Bohužiaľ, čas ukázal, že nie každá zmena vždy vedie k lepšiemu. A tak skutočne neviem, čo poradiť našim českým bratom - najlepšie asi nič, však o nevyžiadané rady aj tak nikto nestojí...
